The Young Offenders Institue (24) The End

3. března 2017 v 16:09 | Chem |  The Young Offenders Institute

Sledoval som Gerarda, keď práve zabáčal na WC. Celý čas sa obzeral, ako keby vedel, že ho sledujem. Stále sa mi vyhýbal.
Ale ja som ho nechcel nechať na pokoji. Určite má len strach, preto mi uniká. Vtrhol som dnu krátko za ním.
Stál pred umývadlom a hneď ako ma zbadal stuhol.
"Ahoj," pozdravil som ho, možno trochu vyčítavo. Pohol som sa k nemu.
"A - ahoj," cúvol o krok. Chcel sa schovať do kabínky no postavil som sa pred dvere. "Musím ísť," ukázal za mňa na záchod.
"Mne sa nevyhneš." Nepovolil som. Len sa mi snaží ujsť.
Gerard sa vystrašene poobzeral. Všade bolo ticho a všetky kabínky boli voľné. "Pozri, to čo sa stalo včera - "
"Už to predo mnou nemusíš skrývať." Skočil som mu do reči. "Proste to tak je. No a čo?" Rozhodil som rukami.
Pokrútil hlavou a cúvol odo mňa späť k stene.


"No tak." Pristúpil som k nemu. Hľadel na dvere, bál sa, že niekto príde. Potom sa nachvíľu pozrel konečne aj na mňa. Pokúsil som sa ho objať ale zdráhal sa. Nespolupracoval. Len ustupoval do strany. Objal som ho nasilu a pobozkal ho na krk. Hlboko vydýchol, zrejme zadržiaval dych. Pustil som ho, pretože som si pripadal ako chudák, keď nespolupracoval. Tváril sa naozaj zúfalo, ale povolil. Rýchlo sa ku mne sklonil a bozkával ma. Tisol sa na mňa a tlačil ma do kabíny. Ďalej ma bozkával, hladil ma po chrbte. Zato ja som sa odhodlal aj nižšie. Neprotestoval, keď som sa dotkol jeho zadku, práve naopak, zdalo sa mi, že ho to rozpálilo. Keď som mal jeho zadok už dokonale obchytaný, prešiel som rukou dopredu. Chytil som ho za rozkrok. Ešte počas bozku ma schmatol za zápästie a hneď sa odtiahol.
To som trochu prehnal. Ale keď ja si neviem pomôcť.
Gerard však nepozeral na mňa, nemračil sa a nenadával mi. Bol zamyslený. Vlastne počúval. V miestnosti niekto bol. Dvere na jednej z kabínok buchli. Asi niekto prišiel. Gerard ma pustil, venoval mi jeden z jeho zúfalých pohľadov, rýchlo otvoril dvere a zdrhol.

Po chvíli nenápadného čakania som vyšiel aj ja. Zamieril som si to do spoločenskej miestnosti. V kúte sedel Adam a Gerard, ktorí sa rozprávali. Zase ten Adam. Andyho som nikde nevidel a za nimi som doliezať nechcel, tak som sa otočil na odchod, keď ma zastavila Grace.
"Áh, Frank, všade som ťa hľadala. Začni si baliť veci, zajtra ráno odchádzaš." Usmiala sa. Mne však srdce vynechalo jeden úder. Hneď som sa otočil na Gerarda. Jeho veľké oči na mňa vyplašene hľadeli. Počul, čo povedala. Myslím, že sa zastavil čas.
"Tak vidíš, nakoniec pôjdeš skôr, než ja." Drgol do mňa Andy, ktorý sa z ničoho nič zjavil pri mne. Vrátil som sa späť do reality. Chcel som mu odpovedať, ale zrazu som nevedel čo. Len som sa nasilu pousmial a utiekol som do izby. Pomaly som si sadol na svoju posteľ.
Pane Bože, prečo práve teraz? Tak toto som naozaj nečakal. Čo bude so mnou a Gerardom?
Možno o minútu sa rozleteli dvere. Dnu vtrhol Gerard a hneď ich za sebou zabuchol. Oprel sa o ne, ako keby chcel zastaviť dav dobýjajúcich sa ľudí. Nikto sem však nešiel.
"Tak sa ti to podarilo," povedal. Neznel nahnevane.
"To som pokazil."
"Aj tak by si už skôr či neskôr musel odísť." Mikol plecami.
"Ale nie hneď zajtra." Skryl som si tvár do dlaní. Neplakal som, potreboval som si len poriadne pretrieť tvár.
Posteľ sa prehla, keď si Gerard prisadol. Len ticho sedel. Kútikom oka som naňho pozrel. Sklonil oči, ale aj tak bolo vidieť, že sú plné sĺz. Vau.
Hneď som ho objal okolo ramien. Nebránil sa. Možno aj preto, že to bolo viac priateľské, ako milenecké.
Možno som ešte viac podnietil jeho plač, pretože sa mu z očí kotúľalo omnoho viac sĺz. Snažil sa nevzlykať. Trvalo to naozaj len chvíľu, potom bolo dlhé ticho. Stále si skrýval tvár.
"Som gay," ozvalo sa tlmene spod Gerardových rúk. Dosť ma to prekvapilo. Nie ten samotný fakt, ale to, že to povedal nahlas.
"Som rád, že si si to priznal." Usmial som sa, keď sa na mňa ostýchavo pozrel a poriadne ho stisol za rameno.
"Tušil som to už dávno, ale začal som na to myslieť, až keď si sem prišiel," priznal.
Z hrdla sa mi vydral prekvapivý smiech. Zareagoval som len slovíčkom 'Vau', pretože na viac som sa nezmohol. Gerard sa len pousmial, potom sa zase sklonil a zahľadel do zeme.
"Zajtra síce odídem, ale my dvaja sa môžeme stretnúť. V Belleville si mal predsa babku, tak vieš, kde to je."
"Hej. Veď prídem. Nechaj mi adresu, než odídeš." Pretrel si oči. Odrazu vyzeral, že sa pred chvíľou ani nebol rozplakal.
"Dobre," šepol som. Chytil som ho za bradu a zdvihol jeho tvár až k mojej. Pozeral som mu na pery a premýšľal som, či ho pobozkať. Aby som pravdu povedal, sám som nemal v myšlienkach jasno. Ako som na tom ja. Možno mi o pár dní prepne a uvedomím si, čo to vlastne robím, že sa zahadzujem s mužom.
Ale predsalen, spojil som naše pery pekne pomaly. Určite v tom bolo viac, než len vzrušenie. Aspoň tak som to práve cítil.

Objal som Gerarda, ležiaceho vedľa mňa a vtisol som mu bozk do vlasov.
"Zaspíš aj keď sa tu tlačíme v jednej posteli?" Spýtal sa ma Gerard.
"Asi nie," odpovedal som pravdivo. "Som hrozne nadržaný, keď si pri mne." Zasmial som sa, ale bola to pravda.
Gerard sa len tíško zasmial. "Ja tiež," šepol po chvíli ticha. "Ale vydržím to až do svadby." Dodal a zasmial sa hlasnejšie. Pochopil som tým, že sa na to ešte necíti. Čiže som sa ho pokúšal veľmi nedotýkať. Nakoniec som predsalen zaspal.

Ráno bolo horšie. Zobudili sme sa o niečo neskôr, než sme plánovali. Gerard sa prezliekal na rozcvičku a ja som si v rýchlosti nahadzoval posledné veci do kufra.
"Gerard!" Zakričal som naňho, keď už odchádzal z izby. "Rozlúčme sa teraz, dole nebudeme môcť." Povedal som zúfalý, že to už ani nestihneme.
Gerard ešte zavrel dvere a vrátil sa ku mne. Pristúpil bližšie, ešte vždy sa mi rýchlo rozbúchalo srdce, keď ma bozkával.
"Nechám ti adresu na posteli."
"Dobre," šepol a znovu ma pobozkal. Potom už musel ísť.
Na papierik som ešte rýchlo napísal, kde bývam, a položil mu to na vankúš. Potom som si vzal veci a šiel dole. Tetu som videl už zo schodov, čakala na vrátnici a nervózne sledovala hodinky. Zakýval som jej. Zamračila sa, ako vždy. Chcel som sa tomu zasmiať, pretože mi bolo veselo.
"Frank!" Zakričal ktosi. Bol to Andy. Utiekol z rozcvičky a vrhol sa na mňa. Objal ma.
"Zobral si si tie šípky?"
"Áno, mám ich."
"Dobre, prídem si ich k tebe zahrať!" Usmial sa a buchol ma po ramene.
Už som počul, ako naňho rozcvičujúca kričala. Musel sa vrátiť. Pozrel som sa na nich a zamával som im všetkým. Bert zodvihol ruku vysoko nad hlavu a odkýval, načo sa na mňa rozcvičujúca nahnevane otočila a pohľadom mi dala najavo, nech už som preč. Nakoniec som ešte venoval jeden pohlad Gerardovi. Usmieval sa. Kto by to bol nazačiatku povedal, že raz budeme viac ako kamaráti...


* * *


Prešiel možno týždeň a pol, čo som sa vrátil z ústavu. Práve som sa vracal zo školy, keď som v diaľke zbadal čierne bmw zastaviť pred našim domom. Vystúpil z neho Gerard. Od radosti sa mi zrýchlil tep a ihneď som sa rozutekal za ním. Videl ma už z diaľky. Zakýval mi a ukázal na mňa. Z auta sa vyklonila hlava muža. Gerard držal v ruke nejaké učebnice. Teória literatúry, matematika, prečítal som. Zastavil som sa pred ním. Chcel som sa naňho vrhnúť, ale nemohol som. Mal učesané vlasy, čo bola vážne zmena. Oh, bol božský.
"Ahoj," povedal som celý nesvoj, keďže na nás pozeral jeho otec, a tiež preto, že som Gerarda už dlho nevidel.
"Takže ty naučíš Gerarda matematiku?" Spýtala sa ma hlava vykúkajúca z auta.
"Frank je v tom génius, neboj sa." Usmial sa Gerard a mrkol na mňa.
"Áno," potvrdil som a tiež som sa usmial.
Jeho otec sa s nami rozlúčil a potom odišiel. Sledovali sme auto miznúce v diaľke a keď sa už úplne vyparilo, Gerard ku mne s úsmevom pristúpil. Tak predsa sa so sebou zmieril. Skôr než sa však stihol skloniť, zastavil som ho.
"Takže matematiku, čo? Toto divadlo ešte budeš musieť zahrať pred tetou, aby bolo jasné."
"Oh, rýchlo, nech už sme v tvojej izbe." Popohnal ma dnu. Hneď ako sa zavreli vchodové dvere, vrhol som sa naňho. Bozkával som ho, tlačil sa naňho, obchytkával ho. Toto už pre nás začínalo byť typické, takto sa na seba nenásytne tisnúť.
"Kde je teta?" Vydral spomedzi bozkov.
"Nie je doma." Zhodil som mu knihy z rúk aby som mu mohol rozopnúť bundu.
"Počkaj, počkaj!" Zastavil ma znovu.
"No?"
"Máme hodinu a potom pre nás príde Andrew na otcovom aute." Oznámil mi a laškovne sa usmial...


Ďakujem všetkým čitatelom, ktorí sa dostali až sem. Chemist


 


Komentáře

1 Suzy Suzy | Web | 6. března 2017 v 23:29 | Reagovat

Musím uznat, že to bylo skvělé čtení. Trochu i žárlím. :)

2 Chem Chem | 7. března 2017 v 19:10 | Reagovat

[1]: Určite nemáš prečo, píšeš krásne básne. A ďakujem :)

3 Marky Marky | 14. března 2017 v 13:23 | Reagovat

Tak jsem se konečně dostala k dočtení této povídky :) Narazila jsem na ni na daily slash a hned mě zaujala, už jen proto, že jsem MCR slash nečetla roky :) Takže povídka na mě kvůli tomu působila i trochu nostalgicky :) Celkově musím říct, že paráda, četlo se to rychle, povídka plynula svěže a ani chvíli jsem se nenudila. Líbil se mi střídavý postoj Gerarda, že se chvíli choval tak a chvíli onak, působilo to dost realisticky, a Frank byl sympaťák, který se sice v některých situacích nechoval tak, jak bych předpokládala, ale právě díky tomu rovněž působil hodně realisticky... byl zkrátka svérázný a svůj :) Jediné menší mínus na povídce bylo, že většina hochů byla moc dobrácká na to, o jaký ústav se jednalo. Čekala jsem prostě v takovém prostředí trochu víc konfliktů. Ale to je jen detail ;) Těším se na další povídky :)

4 Marky Marky | 14. března 2017 v 13:27 | Reagovat

Jo a ještě jedna věc. Musím pochválit konec :) Byl takový nenásilný, přirozený a vlastně otevřený. Trochu jsem se obávala, aby to neskončilo nějakým klišé, ale takhle to byl ideál.

5 Chem Chem | 15. března 2017 v 2:01 | Reagovat

[4]: Vau... dakujem velmi pekne Marky. V takýto úžasný feedback som ani nedúfala. Cením si to. :)
A s tými konfliktmi máš pravdu. Neskôr som si uvedomila, že je to trochu akoby bol Frank niekde na prázdninách a nie v ústave. Síce som toto celé napísala  hrozne dávno, ani teraz by som pravdepodobne nedokázala spraviť menej dobrácke postavy - charakter takých postáv neviem správne vystihnúť. :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama