The Young Offenders Institute (23)

23. února 2017 v 17:46 | Chem |  The Young Offenders Institute

"Berieš tri," so škodoradosťou som oznámil Gerardovi, keď som vhodil červenú sedmu na kopu kariet.
"Šesť!" Odštartoval protiútok.
"Deväť." Vhodil som svoju poslednú sedmu do kopy. Nerozmýšľal som nad tým, či ma prebije. Ešte včera som mu slzami zmáčal tričko, vynadal do buzerantov a dnes sa hráme na dokonalú rodinku.
"No ťahaj," ozval sa. Pozrel som na kopu, naozaj ma prebil.
Potiahol som si až dvanásť kariet a v rýchlosti sa ich snažil zoradiť. Nedarilo sa mi. "Gerard," zložil som karty.
"Čo je? Práve vyhrávam."
"Ja viem, ale už ma to nebaví." Zamračil som sa. Chcel som nejako načať našu citlivú tému.


Gerard len ticho zložil karty. "Tak čo, už si sa aj niečo stihol naučiť do školy?" Spýtal som sa.
"V živote som sa toľko neučil, je mi z toho zle."
"To ti verím."
"Ale viem toho dosť. Všetko aspoň na trojku." Usmial sa a karty vložil do krabičky. Len som tam tíško sedel a nejakú dobu naňho pozeral. On sa hral s krabičkou od kariet a občas hľadel na mňa.
"Gerard?" Ozval som sa znovu.
"Hmm?" Vzhliadol, pramienok vlasov mu spadol do oka a on začal rýchlo žmurkať. Netušil som čo chcem vlastne povedať.
"To včera ma mrzí, nechcel som ťa nazvať teplým. Vedel som, že to nemáš rád."
"V pohode," zamračil sa. Tejto téme sa chcel vyhnúť, bolo mi to jasné.
"Ale nie len preto, ide mi o to, prečo si sa so mnou prestal baviť. Šlo o tie sprchy."
"Sprchy?" Zdvihol obočie.
"No tak, nehraj sa že nevieš."
"To naozaj neviem." Gerard náhle vstal zo zeme. Chcel odísť ale chytil som ho za ruku. Z výšky na mňa hľadel. Nič som nepovedal, nevedel som čo, pozeral som na jeho ruku a pomaly som sa snažil zapliesť moje prsty s jeho. Dovolil mi to.
Čo to robím? Kašlať na to. Nemôžem prestať, keď mi niečo také dovolil. Premýšľať o tom budem neskôr.
Mal na sebe svoje čierne džínsy. Dokonale mu obťahovali stehná. A bol to zaujímavý pohlad.
Pozrel som mu do tváre, chcel som vstať ale on sa vyplašil, pustil mi ruku a vybehol z izby.
Možno mal pravdu, keď povedal, že z neho robím niečo, čo som ja sám. A možno nie, mne na tom nezáleží.

"Čo je s Gerardom? Celý čas na nás zazerá." Šepol mi Andy. Pozrel som sa na Gerarda. Rýchlo sa otočil.
"Neviem." Pokrčil som plecami.
"Keby som neodchádzal tak skoro, poprosil by som niekoho aby som sa mohol s Gerardom vymeniť."
"Ako vymeniť?"
"No.. v izbe."
"Aha." Nevedel som si predstaviť, že by som bol s Andym. Mal som ho hrozne rád, ale bol ukecaný ako babky na trhu. A ja som mal často chvíľky, kedy som chcel proste ležať a len myslieť - nemyslieť. Gerard mi vyhovoval, keď sme sa práve nehádali.
"Zase zazerá. Ako keby mu niečo Adam nakecal. Ale čo by mohol, maximálne niečo o tebe."
"Hah, tak ďakujem." Zasmial som sa.
"Mňa má rád, ale ja jeho..." Zamračil sa. Znovu som pozrel na Gerarda, tentokrát neodvrátil zrak a bolo mi jasné prečo.

Ľahol som si do studenej periny. V izbe už bola tma, Gerard sa výnimočne sprchoval medzi prvými, a ja som sa dostal na radu až nakoniec. Chvíľu som premýšľal nad tým, že naňho prehovorím. Ale určite by sa zase tváril, že spí. Nemá to zmysel.
Zavrel som oči a snažil som sa zaspať. Myslel som na to, čo bude až sa vrátim domov. A pravdu, veľa pozitív som nevidel. Ani neviem, prečo chcem odtiaľto tak odísť. Všade je to rovnaké.
Zamrvil som sa, únava na mňa už doliehala. Zdalo sa mi, že mi zašušťala perina, ale nechcelo sa mi pozrieť, to sa mi určite len zdá. Keď mi však zašušťala znovu, otvoril som oči. Gerard sa skláňal pri mojej posteli. Vyľakal som sa, ale jemu to nevadilo.
Pomaly vliezol pod perinu a ja som sa trochu posunul, aby si mohol ľahnúť. V tej tme sa mu oči leskli, mal ich o niečo väčšie a stále ma sledovali.
"Ahoj," šepol. Chce sa mi smiať nad touto komickou situáciou a jeho bojazlivým pohľadom.
Len ležal ako socha a asi čakal, že mu niečo poviem. Jeho pohľad sa po pár sekundách zmenil na absolútne bezradný, rýchlo sa vzpriamil a chystal sa preč. Dnes už druhýkrát som ho zastavil. Chytil som ho za bok a stiahol späť. Srdce mi bilo odušu a ruky som mal slabé, čudoval som sa, že som to dokázal.
Opakovala sa situácia kedy mi len bez slova hľadel do tváre. Čakal som, nechcel som byť prvý, kto sa odhodlá. Ale čo sa odhodlá? Sám by som nedokázal premôcť sa a po... uhm... pobozkať ho? Mal sakra pekné pery.
Nechal som všetko na ňom. Nech sa sám rozhodne, nechcem, aby to znovu vyzeralo, že len ja som ten, čo je v tom. Nebudem už nič skúšať.
Príliš dlho na mňa pozeral, čo ak sa znovu zdvihne a pokúsi sa odísť? No tak, sprav niečo! Oh God, prosím, vrhni sa na mňa.
Gerard pozeral na moje neprikryté telo. Načiahol sa ku mne a rukou sa mi dotkol boku. Zaplavil ma príjemný pocit a po celom tele sa mi spravili zimomriavky. Nahlas prehltol, keď sledoval svoju ruku smerujúcu vyššie. Na ramene ma držal už pevnejšie. Zdvihol zrak a potom sa náhle zvrtol, pritisol svoje pery na moje. Oh God!
Tisol ich tak silno, že sme s nimi ani nedokázali hýbať. Pritláčal si moju hlavu k svojej a cítil som, že i jeho telo sa ku mne prisunulo. Shit, myslím, že mi exploduje srdce. Jeho hruď na mojej, jeho nohy sa predierajú medzi moje, jeho ústa ma náhle bozkávajú.
Rozhýbal som sa, zapojil som ruky a hladil ho po chrbte, tisol ho k sebe ak sa to ešte viac dá. Nemôžem uveriť tomu, čo práve robím. Ale nechcel som premýšľať, nedokázal som. V celom mojom tele vrela krv, bol som hrozne nadržaný, čo potlačilo všetku radosť a myšlienky. Hrozne som ho v ten moment chcel, cítil som, že aj on mňa. Vôbec mi to neprišlo divné, práve naopak, jeho erekcia ma ešte viac vzrušovala.
"Stop, stop," šepkal Gerard. Sám ledva dýchal. Odsunul sa panvou od mojej. Nachvíľu zavrel oči a rukou ma hladil na krku a tvári.
Uvedomil som si, že som sakra zviera. Najradšej by som ho teraz znásilnil. Alebo aspoň pobozkal, ale je vidieť, že si to musí nechať prejsť hlavou. Aj ja by som mal.
Myslím, že bojuje s faktom o svojej sexuálnej orientácií. Ale čo ja? Vôbec nemyslím na to, že je to muž. Chcem ho iba preto, že som v poslednej dobe nemal čas kedy si to urobiť?
Pozrel som naňho poriadne. Je naozaj pekný. Vôbec nie je tuctový, ako väčšina chalanov. Vlastne toho o ňom veľa neviem, možno práve to sa mi páči. Ale jedno viem, že všetko čo na ňom nenávidím ma priťahuje. Jednoducho ho chcem.

Otvoril som oči, hneď som pozrel vedľa seba. Gerard nebol pri mne, nebol ani vo svojej posteli a ani v izbe. Kde je?
Rýchlo som vybehol z postele. Snáď sa mi to všetko v noci len nesnívalo.

Hľadal som ho všade, no stretol som ho až na rozcvičke. Ani na mňa nepozrel. Vyhýbal sa mi pohľadom. Bojí sa, že by ho mohli druhí odhaliť, alebo ma proste znovu ignoruje?

<--Predchádzajúca časť - Pokračovanie-->

 


Komentáře

1 dustinthewind dustinthewind | 1. března 2017 v 15:24 | Reagovat

Ahoj, píšu takový příběh na pokračování o jedné holce a jejich kamarádech co mají kapelu. Třeba by se Ti to mohlo líbit, dávám tam taky různý písničky. Dustinthewind.blog.cz

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama