The Young Offenders Institute (20)

12. února 2017 v 17:23 | Chem |  The Young Offenders Institute

Ráno som sa zobudil otočený chrbtom k Gerardovej posteli. Celú noc som rozmýšľal nad tým, čo sa stalo. Dospel som k nie tak celkom dosvedčenému záveru, že moje myšlienky o Gerardovej sexualite budú asi správne, ak ho pokladám za skrytého homosexuála. Buď, alebo už mu preskakuje z tej dlhej doby, čo tu je zatvorený. Jednoducho, Gerard je buď teplý, alebo veľmi nadržaný.


Otočil som sa k jeho posteli, nebol tam. Asi už vstal. Vstal som teda tiež a kým tu nebol, rýchlo som sa obliekol. Do rozcvičky sa už do izby nevrátil, stretol som ho až tam. Cvičil poctivo, ani sa na mňa nepozrel. Na raňajkách sedel tam kde vždy, a cez vyučovanie sedel vedľa mňa ako predtým. Pozoroval som ho jedným očkom. Svojimi bledými rukami rýchlo obracal strany vlastných kníh. Takmer vôbec nemal chĺpky na rukách. Na čo ho vlastne sledujem? Aj keď som zatiaľ nemal veľkú šancu osloviť ho, všimol som si, že ma ignoruje. Predstiera, že som duch. Prišlo mi to o niečo viac deprimujúce, ako keď je na mňa naštvaný.
"Frank!" Otočil som sa na Andyho.
"Erik dnes odchádza, asi pôjdem k Vám na izbu."
"Čo?" Ozval sa zrazu Gerard.
"Erik odchádza," zopakoval som mu, ale on neodtrhol oči od Andyho.
"No a asi pôjdem k vám na izbu, veď ma nenechajú samého."
"Mňa už nechali." Podotkol som. Keď Gerard odišiel, bol som v izbe sám.
"Bol to len deň, ešte ťa nestihli preradiť." Oponoval Andy.
"Aj tak príde niekto nový," povedal Gerard a potom sa ďalej venoval svojim veciam.
Miesto pri Andym bolo voľné, Erik sa asi balil. Chudák Andrew, bolo na ňom vidieť, že to nemôže vydržať. Myslím tým jeho ústa na uzde. Stále má potrebu sa s niekým baviť, a Erik bol ten pravý na jeho reči.

Odnášal som tácku s prázdnym tanierom a pobral som sa do izby ako posledný. Dvere v izbe boli otvorené, Gerard tam nebol. Vydýchol som si, také dusno by som nezniesol. Vtom sa však vrútil do izby a zavrel za sebou. Nepozrel na mňa len rýchlym krokom prešiel do časti svojej izby a hneď vzal do ruky nejakú učebnicu. Ten chlapec snáď nemá ani život.
"Ignoruješ ma?" Prehovoril som naňho a ostro som naňho pozrel.
Vzhliadol a jeho chladný pohľad smeroval priamo do mojich očí. "Nie, mal by som?" Povedal sucho a ďalej si čítal.
Pankhart. A že sa nevie pretvarovať a byť chladný. Má to v krvi. Nech sa strčí s celou tou jeho rodinkou, patrí k nim.
Zastrčil si vlasy za ucho a potom zase vzhliadol. Cítil, že sa naňho stále pozerá. Shit, ako sa mi robí zle z tých jeho pohľadov. A ten jeho účes, ktorý sa tvári ako strapatý a pritom je to perfektný výtvor. Vstal som a šiel som sa pozrieť za Erikom.
Už mal takmer všetky veci zbalené. Mal tam vážne veľa batožiny, dve mega veľké cestovné tašky a dva malé kufre.
"Kde si to mal všetko schované?" Spýtal som sa ho hľadiac na batožinu.
"To všetko nie je moje." Odpovedal.
"Kto ešte odchádza?" Nechápal som to, snáď nie aj Andy.
"Prišiel dáky nový, Adam, ešte je na recepcií a niečo vybavujú."
"Aha," pozrel som na Andyho. "Tak nebudeš sám."
"Hej, ale očakávam skorý odchod."
"Každý odchádza."
"A je to dobre, po toľkom čase už mi hocikto začal liezť na nervy." Poznamenal Andy. Dúfal som, že nenaráža na mňa. "Napríklad Kevin, si stále myslí, že všetko vie. Je arogantný a sebecký."
"Každý sa s tebou nemôže deliť o čokoládu, Edd." Zasmial sa Erik.
"Mohol mi dať aspoň jednu kocku."
Pousmial som sa.
Erik sa s nami rozlúčil, s Andym sa neobjal, ale nečudoval som sa, Erik nebol ten typ, bol to chlap. Rozlúčil sa s ním a povedal, že sa čoskoro uvidia, takže netreba to preháňať. S ostatnými sa nerozlúčil, len bol pozdraviť Gerarda. Potom som ho s Andym šiel odprevadiť až k recepcií za jeho rodičmi.
Stál tam ešte jeden chalan, tušil som, kto to je. "To je Adam?" Šťuchol som do Andyho.
"Asi, vyzerá v pohode. Nie?" Skonštatoval Andy.
"Hej." Súhlasil som.
"Je tu s Babkou?" Nebola to otázka. Vedľa neho stála totiž staršia pani.
"Možno." Povedal som. Mohla to byť tiež matka, ktorá ho mala až v neskoršom veku. Nebola zas taká stará.
"Hmm, taká stará." V Andyho očiach asi bola. Usmial som sa tomu.
"Ty si ale hnusný."
"No a?" Zasmial sa a to prilákalo oči Adama.
Ešte sa chvíľu rozprával s babičkou. Mal tmavé hnedé vlasy, takmer čierne ako Andy, ani krátke ani dlhé. Nebol vysoký, ani nízky. Nemal celkom bielu pokožku. Pripadal mi ako cudzinec. Ale jeho babka, alebo matka, nech už to bol ktokoľvek bola bledá ako stena.
"Čo myslíš, odkiaľ je?" Andymu zrejme vŕtalo hlavou to isté.
"Možno odniekiaľ z juhu."
"Nevyzerá chudobne. A nemá zvláštne meno." Podotkol Andy.
Pokýval som hlavou na súhlas. "Veď uvidíme," povedal som skôr, než k nám Adam vykročil. Vtedy ma napadlo, že ako tu tak postávame a pozorujeme ho, vyzerá to tak, ako keby sme naňho čakali.
"Takže, nie je jeden z vás náhodou Andrew?" Spýtal sa.
"Ja som," ozval sa Andy.
"Adam," načiahol sa a podal Andymu ruku. Potom aj mne. Predstavil som sa.
"Super, takže máme spoločnú izbu." Vyceril svoje biele zuby. Mal naozaj krásne zuby. "Ešte sa rozlúčim s tetou a prídem do izby." Povedal a vrátil sa k starej dáme. Pobozkal ju na líce a potom ju odprevadil von.
"Takže teta?" Spýtal sa Andy. "Taká stará?" Zase pokrútil hlavou. Zaboril som mu prst do rebra a zasmial sa.
"Nepýtaj sa ho, odkiaľ je. Bude si myslieť, že sme rasisti." Zasmial sa Andy. A ja tiež, lebo mi prišla jeho obava vážne absurdná.
"Dobre." súhlasil som napokon a vydali sme sa hore schodmi až do izby. Andy automaticky zabočil do mojej a Gerardovej izby, takže sme sa usadili na mojej posteli.
"Čo sa učíš Gerardko?" Spýtal sa Andy a našpúlil pery. Chcelo sa mi strašne smiať, ale zadržal som to. To si Gerard zaslúži.
"Geografiu." Odpovedal, na moje prekvapenie normálne.
"Chceš aby som ťa vyskúšal?" Spýtal sa Andy.
"Netreba, ešte to neviem." Pokračoval v učení. Potom ktosi zaklopal na dvere, hneď sa otvorili. Bol to Adam.
"Všade som ťa hľadal," povedal, pozerajúc na Andyho.
"Tu som," Andy sa zaškeril. "Tamto je Gerard," ukázal na Gerarda.
Adam k nemu podišiel a predstavil sa, podali si ruky. Gerard odložil knihy a sadol si na Joshovu posteľ.
"Tak za čo si tu?" Spýtal sa Gerard na rovinu.
"Trochu som vystrájal," Adam vyceril zuby. Gerard naňho pozeral s úsmevom, určite si všimol, aké ma pekné zuby.
"To my všetci," ozval sa Andy.
"Inak, niektorí chalani sú tu fakt vtipní. Napríklad ten koktavý."
"Benjamin," povedal som.
"Hej?" Adam na mňa pozrel a zdvihol obočie. Zdalo sa mi, že mi jeho tvár hovorí: to ma netrápi! "Čudujem sa, že aj taký sa tu nájdu."
Prikývol som, aby som nebol za debila.
"A ten jeho spolubývajúci, to ešte uvidíš, hajzeľ arogantný." Posťažoval sa zas Andy. Adam vypukol v smiech, Gerard tiež.
"Čo je s ním?"
"Stále si myslí, že je najlepší." Andyho to fakt štvalo.
"Vážne? To asi ešte nevidel mňa." Povedal Adam. Pousmiali sme sa tomu, ale z mojej strany to bolo nasilu. "Ešte je tu niekto, okrem pána koktavého a arogantného?" Spýtal sa.
Chudák Ben, nemôže za to, že kokce. A nie je vôbec taký zlý. A okrem toho, na vymýšľanie prezývok som tu ja.
"Ešte je tu jeden nový, Bert."
"A ten má čo?"
"Dlhé vlasy," Povedal Andy.
"Čo sa ti nepáči na dlhých vlasoch?" Spýtal som sa pobavene.
"Že sú dlhé." Zasmial sa. Ale nebolo v tom nič nepriateľské voči Bertovi.
"Tak mu ich ostriháme?" Navrhol Adam.
"To je trochu kruté." Podotkol Gerard ale tváril sa stále pobavene. Súhlasil som s ním, ale nič som nepovedal. Adam bol čím ďalej tým horší.
Andy sa zrazu hlasno rozosmial. "Predstavte si, akoby sa asi tváril." Ďalej sa smial.
Chudák Bert. Asi si svoje vlasy dlho pestoval, aj keď boli stále strapaté, mal ich dlhé až pod ramená.
"No nič, ja si idem vybaliť veci, potom mi dúfam niekto povie, čo všetko ma ešte čaká." Adam vstal z mojej postele a pobral sa preč. Chvíľu bolo ticho, Gerard sa zas presťahoval na svoju posteľ.
"No, podľa mňa je dosť vtipný." Skonštatoval Andy.
"Aj ja si myslím, že je v pohode." Pridal sa Gerard.
Iba som pokýval hlavou. Nechcel som predstierať, že som ním ohúrený.

Na večeri si Adam sadol na kraj stola. Tam som sedával ja, dokiaľ neprišiel Bert. Všimol som si, že aj on je prekvapený. Andy sa hneď usadil vedľa Adama a ja som si teda sadol k Andymu. Gerard šiel oproti Adamovi a vedľa neho si sadol Kevin a Ben. Bert si napokon sadol vedľa mňa.
"Kto je to?" Pošepkal mi.
"Adam, je tu nový." Odpovedal som a hneď na to som začal jesť. Nechcel som sa o ňom baviť keď bol v takej blízkosti.
Počul som, že je v zahĺbenej konverzácií s Gerardom, ale musel by som sa nakláňať cez Andyho, aby som dobre počul. Andy sa občas zapájal a tak som počul len to, čo rozprával on.
"No a v nedeľu chodíme tiež robiť, ale občas máme voľno. Po obede je čas návštev, ale veľa ich sem nechodí. Kto vie prečo?" Zasmial sa Andy.
"Všetci sú radi, že sa zbavili svojich faganov." Počul som Gerarda.
Adam niečo povedal, ale nerozumel som. Potom sa zasmiali. Bol som tak trochu vynechaný z rozhovoru.
Aj sa ma to popravde dotklo. Snažil som sa ešte čosi zachytiť z ich rozhovoru, aby som sa mohol pridať, ale nedarilo sa mi. Uvedomil som si, že pozerám na Bertovu ruku. Mal na nej jazvu, ktorá sa tiahla od zápästia až po lakeť.
"Čo sa ti stalo?" Spýtal som sa ho. Pozrel na mňa a potom na ruku.
"Porezal som sa na zrkadle." Povedal po chvíli.
"To si sa v ňom tak obzeral?" Povedal som pobavene.
"Nie, hodil ma doňho otec." Odpovedal sucho. Prekvapene som pozrel do Bertovich očí. Neskrýval sa za vlasy, pohľad mi opätoval.
Uvedomil som si, že mám otvorené ústa. "Aha," povedal som a zavrel som ich. Venoval som sa ďalej jedlu.
Fuck. Teraz vyzerám ako debil. Chudák Bert.

Ľahol som si do postele, hneď keď som prišiel zo spŕch. Gerard nespal, dačo si ešte podčiarkoval v zošitoch. Nenechal ma spať, nechal zapnuté svetlo. Dokonca keď odišiel neskôr do spŕch, nechal svietiť. Neznášam to. Musel som vstať a ísť si zhasnúť svetlo. Na všetko, čo som myslel, keď som si znovu ľahol, bolo to, že sa so mnou nerozpráva. Možno si myslí, že mu odo mňa niečo hrozí, kvôli tým sprchám. Alebo si je vedomí, že som odhalil jeho teplé tajomstvo, tak sa to teraz snaží hodiť na mňa a necháva si odstup. Myslí si, že ja som gay... A som? Spomenul som si, ako som sa poňho načiahol. Čo by som asi tak spravil, keby neutiekol? Vedel som, čo, ale bolo to len preto, že som tu už tak dlho. V tej chvíli som si ani neuvedomoval, o čo ide. Vonku by som to nikdy nespravil.

Piatková beseda začala tým, že Adam obsadil stoličku medzi Gerardom a Andrewom a tým vyčlenil Berta z kruhu. Keď prišla Beatrix, hneď sa spýtala, či nám zmizla stolička. Potom si všimla Adama, tak poslala Berta po ďalšiu do učebne.
"Zatiaľ sa predstav." Povedala Adamovi.
"Nemusím, už sa poznáme."
Nato zdvihla pravé obočie a potom sa pozrela do svojich zázračných papierov. "Takže Adam," začala, neodtrhla zrak od papierov. "Ty budeš pekný oriešok, čo?"
"Pekný určite." Usmial sa umelo. Ostatným to prišlo vtipné.
"Hmm. Neboj sa, tu sa o teba dobre postaráme." Matka Tereza sa tiež usmiala.
"Tak, aký je kolektív?" Spýtala sa ho.
"No, našiel som si svojich."
"Koho?"
"Andrew, Gerard." Povedal.
"A ostatní?" Spýtala sa ho Beatrix.

"Ešte tuto krpec je v pohode," pozrel na mňa. Fakt vtipné. Odsúdil ma, ešte včera sedel na mojej posteli. "Každý sme nejaký, mne nevadí nikto." Pokračoval. Zahliadol som Gerardovu pobavenú tvár. Kretén.

<-Predchádzajúca časť - Pokračovanie->

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama