The Young Offenders Institute (19)

10. února 2017 v 3:22 | Chem |  The Young Offenders Institute



Na druhý deň som mal veľmi príjemný pocit z toho, že sa mi Gerard tak otvoril. Pochopil som, že Gerard je niekto, kto nedá šancu na priateľstvo len tak niekomu, a ja nie som len tak niekto. Bol to fakt super pocit.
Síce ráno vyzeral neskutočne zaspato. Najprv sa šuchtal, pomaly si navliekal jednu ponožku, potom druhú. Nemal poriadne ani rozlepené oči, keď sme museli utekať na rozcvičku.
"Bež, ja hneď prídem." Povedal, keď zbadal ako rozpačito prešľapujem z nohy na nohu a čakám ho.
Neváhal som a zbehol som schody. Zaradil som sa a hneď sme aj začali. Gerard prišiel o čosi neskôr, hneď naňho začala jačať, ale on si len pretrel oči a potom nemotorne začal cvičiť. Vyzeral komicky, Andy naňho ukazoval prstom a nehorázne sa z toho smial. Usmial som sa tomu, ale pokračoval som v cvičeniach.
Na obede sme si sadli tak ako vždy, ibaže si ku mne z kraja sadol aj ten nový.
"Dobrú chuť." Povedal.
"Aj tebe."
"Bert, odkiaľ si?" Spýtal sa Andy a pozeral naňho. Takže takto sa volá.
"Momentálne bývame v Newarku."
"Ja tiež." Usmial sa Andy. Aký bol zrazu milý.
"A ty si vlastne odkiaľ Frank?"
"Belleville"
"A Gerard ty?"
"Newark."
"Whohou. To už mám dvoch nových susedov."
"Prečo sa pýtaš?"
"Keď nabudúce ukradnem ocovi auto, aby som vedel, koho mám ísť pozrieť."
Usmial som sa tomu.
"Ty ma kedy prídeš pozrieť, Gerard?" Andy poklipkal očami na Gerarda.
"Hmm..." Ten mal práve plné ústa a nemohol odpovedať. Ale netváril sa podráždene ani nijak.
"Andy, ty a Erik ste sa poznali skôr, než ste sem prišli?" Napadlo mi. Pripadalo mi to tak, že sa poznajú už roky.
Erik pokrútil hlavou. "Ale bývame od seba dva bloky."
Usmial som sa. To je fajn, aspoň sa ešte uvidia, keď odtiaľto vypadnú. Možno sa aj ja uvidím s Gerardom. Alebo aj s Andym, chýbal by mi.

Po obede som chcel ísť hrať s ostatnými šípky, ale videl som, že Gerard je nejaký divný. Sedel v okne ako už dávno nie a len tak pozeral. Ani nečítal knihu. Myslel som na to, že by som mu mohol nejakú zohnať, napríklad tú, čo videl v knižnici. Ale bola to erotická literatúra a tú tu aj tak nemajú. A ani som len nevedel, o akom autorovi to hovoril.
"Nudíš sa?" Spýtal som sa.
"Hmm?" Myšlienkami bol asi mimo.
"Nechceš si ísť zahrať šípky? Alebo niečo iné?" Pozrel som naňho a zdvihol som obočie. Pootvoril ústa. Potom pomaly pokýval hlavou.
"Prečo si teda nečítaš aspoň knižku?"
"Neviem, nemám chuť."
"Ako sa volá ten spisovateľ, od ktorého si minule čítal?"
"Oscar Wilde."
"Jasné." Snažil som sa nadviazať rozhovor, ale nejako som nemal fantáziu.
"Bol obžalovaný za homosexualitu. Ja by som skôr povedal, že bisexualitu, lebo mal ženu a dve deti." Takmer mi vypadli oči, keď toto Gerard povedal. Pozrel na mňa a očami prebehol celé moje telo. Od hlavy až po... Zdá sa mi to? Striaslo ma.
"Aha." Prehltol som. Naráža tým snáď na niečo Gerard? Prečo na mňa tak pozerá? "Ja si teda idem zahrať tie šípky," povedal som rýchlo a vybehol som z izby.
Celý čas som sa presviedčal, že si len niektoré veci zle vysvetľujem. Ale občas mi Gerard prišiel trochu... iný. Ako ma pozoruje, keď sa prezliekam. A ako strašne nenávidí tie Andyho narážky, akoby sa hanbil, alebo bál, že to niekto zistí. A teraz, ešte si ma aj premeriaval. Prečo si nikoho nechce pustiť k telu, určite kvôli tomu! Bojí sa. Alebo nie. Možno len proste naozaj neznáša teplých a vie, ako to chodí vo väzení, tak sa radšej s nikým nechce veľmi zbližovať. A mňa pozoruje iba preto, že lúšti moje tetovania. A teraz chcel len nadviazať rozhovor tak ako ja a ja som si to hneď zle vysvetlil. Prečo som taký paranoidný?

Večer som šiel do spŕch sám. Gerard nešiel. Sprchy boli plné. Ešte stále sme mali teplú vodu a všetci si to tu riadne užívali. Rozhodol som sa, že sa na to vykašlem a pôjdem až večer.
"Je tam plno." Povedal som Gerardovi hneď, ako som sa vrátil do izby.
"Nečudujem sa, ak je teplá voda." otočil stranu v zošite.
"Už sa učíš?" Spýtal som sa ho.
"Hej, čím skôr tým lepšie."
"To je fakt." Vzal som Gerardovi nejakú knihu z matematiky, ktorú práve nepotreboval. Pozrel som si ju. Zdalo sa mi, že aj my také používame, ale nebol som si istý. Bude to asi ťažké, vrátiť sa do školy. Snáď nám k niečomu pomáha aj to, čo berieme tu.

V noci som šiel do sprchy sám. Nikto tam nebol. Dúfam, že ešte bude teplá voda. Začal som sa vyzliekať, keď vtrhol Gerard. Zase na mňa pozrel ale rýchlo sa odvrátil.
"Takmer som zabudol na sprchu." Povedal. Len som sa nútene pousmial a pokračoval som vo vyzliekaní. Aj on sa vyzliekal. Jedným očkom som sa vždy pozrel, či ma nesleduje. Rýchlo som vbehol do sprchy a zapol som vodu. Brr..
"Aká je?" Spýtal sa Gerard. Vykukol som a ošpliechal som ho trochou vody.
"Hej ty!" Zatriasol sa a ja som sa mu zasmial. Ešte našťastie nebol vyzlečený. Po chvíli bola voda teplejšia. Namydlil som sa a poriadne sa umyl. Toľko krásnej vône a tepla.
Keď som vypol sprchu, v miestnosti bolo už ticho. Gerard už asi išiel, koniec koncov, bol som tam dlho.
Odhrnul som záves a zbadal som ho. Pozeral priamo na mňa. Videl ma nahého a neuhol pohľadom. Hrozne mi bilo srdce. Len som si rukou zakryl ohanbie a ďalej som tam stál. Pozeral mi na telo, na nohy, videl som ako prehltol.
Mal na sebe nohavice ale nemal tričko. A všade na tele mal zimomriavky.
"Gerard?" Prehovoril som. Pootvoril ústa a sledoval moju hruď. Rukou, ktorú som mal voľnu som sa poňho načiahol. Neviem, čo to do mňa vošlo, ale chcel som ho chytiť za ruku. Vtom mi na sekundu vyplašene pozrel do očí a utiekol.
Fuck.
Rýchlo som sa obliekol a pobral som si veci a aj tie, ktoré si tam Gerard zabudol. Vošiel som do izby, bola tam tma. Položil som Gerardove veci na stoličku a moje som hodil na zem. Gerard už neležal v Joshovej posteli, ale vo svojej. Ľahol som si a snažil som sa zaspať, ale myslel som na to, čo sa práve stalo a či sa to dá nejako rozumne vysvetliť.
"Gerard?" Skúsil som. "Spíš?"

Ticho. Neodpovedal. Tváril sa, že spí. Oh, God. Čo teraz?

<-Predchádzajúca časť - Pokračovanie->

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama