The Young Offenders Institute (18)

6. února 2017 v 0:54 | Chem |  The Young Offenders Institute


Prebudil som sa o čosi skôr, pretože na chodbách bolo ešte ticho. Všetci asi spali. To ticho. Trochu ma deprimovalo.
Vonku bola ešte tma. Pozrel som na hodiny, bolo pol siedmej. Potešil som sa tomu, pretože sa mi vstávať nechcelo.
Ticho zrazu prerušilo šušťanie periny.
Zdalo sa mi to? Gerard! Je to Gerard?


Ktosi ležal v jeho posteli. Spustil som bosé nohy na podlahu a potichu sa priblížil k jeho posteli. Ležal otočený tvárou k stene, ale čierne vlasy mi pripadali povedomé. Načiahol som sa, chcel som ho jemne otočiť, ale on sa rýchlym pohybom otočil sám a vzpriamil sa. Trochu som sa najprv zľakol, ale spoznal som ho.
"Gerard!" Vykríkol som. Zaplavila ma náhla eufória. Vrhol som sa naňho a objal som ho.
"Vystrašil si ma," povedal len a potom mi jeho ruka jemne pristála na chrbte. Bola horúca. Držal som ho možno dlhšie, než by sa patrilo, a tak som ho rýchlo pustil a kľakol som si na zem k jeho posteli.
"Myslel som si, že ťa už nikdy neuvidím." Povedal som.
"Vyzeralo to tak."
"Ani si sa so mnou nerozlúčil." Zatváril som sa vážne.
"Ja viem," povedal. "Až potom som si uvedomil, že som sa zachoval trochu hlúpo. Stále som mal v hlave len to, že idem domov a nič iné."
"Aha." Nevedel som, čo na to povedať.
"Som hrozne unavený, ešte si na chvíľu ľahnime."
"Kedy si prišiel?" Ignoroval som ho.
"Pred chvíľou, dúfal som, že som ťa nezobudil."
"Nezobudil. Zobudil som sa prirodzene."
"Ja som veľa nespal."
"Dobre teda," vstal som zo zeme a šiel som si ľahnúť do svojej postele.
Už som ale nezaspal.

"Ty si už späť?" Spýtal sa Andy Gerarda a drgol doňho lakťom. Napil som sa čaju a cez okraj hrnčeka som nenápadne sledoval Gerardov vyhýbavý pohľad.
"Prečo si sa vrátil?" Pýtal sa ho ďalej, ale už vážnejšie.
Gerard bol chvíľu ticho. "Nerád ma vidíš?" Spýtal sa.
"Práveže rád." Andy sa uškrnul.
"Tak potom!"
"Tak potom, prečo si sa vrátil?" Nedal sa Andy.
Gerard mykol plecami. "Rodičia si ma zase potrebovali odložiť." Povedal a ďalej jedol. Ale bolo na ňom vidieť, že nie je v pohode. Aj Andy si to všimol, dal mu pokoj. Všetci boli podozrivo ticho.

Kvôli mrazom a zvýšenej náchylnosti k chorobám sa sobotňajšia brigáda nekonala. Bolo nám oznámené, že sa budeme miesto toho učiť. Každý tajne dúfal, že nás nechajú tak. Ale čo bolo vážne skvelé, povedali, že sa zvýši teplota v radiátoroch a teplota vody v sprchách. Toto mohli spraviť už skorej a vyhli by sa chrípkam.

Keď sme vošli do učebne, Gerard si sadol vedľa mňa tak ako predtým. Zato ten nový vošiel medzi prvými a obsadil miesto Erikovi.
"Hej!" Zakričal po ňom Andy. "Tam si nesadaj." Povedal. Uvedomil som si, že mám veľké šťastie, keď ma Andy prijal tak priateľsky. K tomu novému sa správal trochu hrubo.
Vlasáč vstal a čakal, kde bude voľné miesto. Sadol si predo mňa a pred Gerarda.
"Kto to je?" Spýtal sa ma Gerard.
"Prišiel včera večer, zabudol som jeho meno."
Gerard pokrčil plecami a potom si vytiahol kopu papierov a kníh. "Čo tam máš?"
"Nejaké učenie od spolužiakov. Musím sa už začať učiť."
"A to budeš robiť normálne skúšky?"
Gerard si vzdychol. "Pravdepodobne. Možno z niečoho prepadnem, ale musím zachrániť aspoň tie hlavné predmety. Potom som za vodou a môžem pokračovať."
"A čo ak z niečoho prepadneš?"
"Vždy mám čas do konca roka. A ak prejdem so štvorkami, bude mi to jedno." Usmial sa.
"Držím ti palce."
"Ďakujem."
Ktovie, či budú aj mňa toľko skúšať. Dúfam, že nie.

Večer som sa vybral do sprchy sám. Gerard sedel na posteli. Pripadal mi veľmi smutný, myšlienkami bol určite niekde inde.
Nechal som ho tak a poponáhľal som sa. Tešil som sa na teplú vodu. Bohvie, či bude aj na treťom poschodí.
Vtrhol som do spŕch a takmer som zramoval toho nového. Narazil som doňho a udrel som si čelo.
"Ou," pohladil som sa po boľavom mieste. Pozrel som naňho, čelo asi zabolelo aj jeho. "Prepáč." Povedal som rýchlo.
"To nič." Ruku si držal na čele.
"Ponáhľam sa kvôli teplej vode. Ešte sme tu teplú vodu nemali." Vysvetlil som mu.
"Aha," povedal a zložil si ruku z čela. Nemal na ňom nič. Našťastie. "Tak to som prišiel práve v správny čas."
"No, nie v ten najhorší."
Rozhliadol som sa. Jedna sprcha bola voľná, ale nebol som na rade. A nebol som ešte ani vyzlečený. Shit, práve teraz sa mi debatovať nechcelo.
"Pozri, máme na to len 15 minút, tak ti radím pohnúť si."
"Niečo som si aj tak zabudol v izbe." Povedal, obišiel ma a šiel preč. Prišiel mi trochu vyplašený. Asi ešte nevie, ako to tu chodí.
Rýchlo som sa vyzliekol a vbehol som do sprchy. Pustil som na seba vodu. Studená. Počkať... Teplejšia, teplejšia... Áno! Sprchu som si vážne užíval. Vykukol som spoza plášťa, či niekto nečaká. Ten nový ešte stále stál v čakárni a prešľapoval z miesta na miesto. Vypol som vodu a utrel som sa. Bolo mi ho ľúto, tak som si svoju sprchu skrátil. Ostatní sú pekne sebecké svine.
Pod uterák som si rýchlo navliekol boxerky a utekal som do izby.

"Tak rýchlo?" Spýtal sa ma hneď Gerard. Práve si skladal veci a dával do skrine. "To bola taká studená voda?" Hneď mi doplo.
"Nie, len bolo plno." Zhodil som uterák a obliekol si pyžamo.
"Ach tak. Ešteže som to stihol ráno."
"Ty si sa tu ráno sprchoval?" Prekvapene som naňho pozrel. Odložil posledné tričko a sadol si na postel, až potom odpovedal.
"Nie. Doma."
"Gerard?" Sadol som si na Joshovu posteľ, pretože bola bližšie pri Gerardovej.
"Hm?"
"Ako to, že si skončil zase tu?"
Gerard si zase vzdychol. Pozrel von z okna, potom zas na mňa. Asi mi ešte veľmi nedôveroval.
"Naozaj sa ti chce počúvať to?" Gerard si strčil nohy pod perinu.
"Nechceš si ľahnúť sem?" Vstal som z Joshovej postele a ukázal na ňu. "Aspoň budeš bližšie a môžeme sa rozprávať po ležiačky." Ja som si zatiaľ ľahol do svojej postele.
"Tak fajn." Povedal Gerard a vzal svoju perinu a vankúš. Preniesol ju na Joschovu a ešte než si ľahol, zhasol svetlo.
"Tak čo?" Začal som.
"Myslel som si, že keď prídem domov po tak dlhom čase, všetko bude lepšie. Povedal som si, že keby aj nie, budem znášať všetko, proti čomu som doteraz bojoval. Večer sme mali jednu z tých noblesných návštev, čo k nám chodia pravidelne. Dokonca som sa aj slušne obliekol. Matka prestrela stôl najdrahším obrusom a povyťahovala porcelánový riad. A potom sme večerali a ja som len tak omylom povedal, že som sa práve vrátil z ústavu."
"No a?"
"No a to, že o tom nikto nevedel. Matka to všetko tutlala. Aspoň som im nerobil hanbu, keď som nebol doma."
"A prečo si to teda povedal?" Spýtal som sa ho.
"Nevedel som o tom."
"Vy ste asi dosť bohatá rodina, však?" Keď bola v izbe tma, ľahšie sa mi na niektoré otázky pýtalo.
"Áno."
"Na tebe by som to nepoznal, ale na tvojej rodine hneď."
"Ani sa nečudujem. To ako sa prezentujú. Oh." Gerard znel zhnusene.
"Nemáš ich rád?"
Zamrvil sa a bol chvíľu ticho. "Otec podvádza moju matku. Ona to vie, ale tvári sa, že nie. Nikdy som ju ani len nevidel plakať. Je taká chladná. Všetci sú takí chladní. Aj Michael. Dokáže sa pretvarovať tak ako oni. Nikto proti ničomu nebojuje." Nevedel som si presne predstaviť, čo Gerard myslí pod tým, že sú chladní. Skúšal som sa trochu vcítiť do jeho pocitov.
"A prečo je taký aj Mikey?"
"On v podstate nie je taký. Len na to kašle. Ja viem, že ho to hnevá, ale pridáva sa k tomu. Občas neviem, či sa len tvári, keď je taký krutý, alebo ho to už pohltilo. Nikdy sa nebránil, vždy si obliekol luxusné handry, svetríky, košieľky, robil čo mu povedali, usmieval sa na koho sa mal usmievať, ale v noci ho to zožieralo. A v poslednej dobe už ani nie. Začal to využívať. Že sme bohatí a že má vplyvných rodičov."
"Nechápem to, prečo potom ty nie si taký nadurdený?"
"Lebo sme dlhý čas vyrastali u babičky, kým nezomrela. Matka na nás čas nemá a otec už duplom nie, takže si nás odložila kedykoľvek mohla. A babka bola celkom iná. Vždy nám hovorila, aby sme tomu neprepadli. A tak. Bola skvelá."
"Aha," povedal som len. Rozmýšľal som, čo povedať. "A ako si sa vlastne dostal do ústavu?" Napadlo ma.
"Robil som hlúposti. Mal som problém so sociálkou. Neustále k nám chodili. V škole som si dovoľoval, chcel som vyprovokovať našich. Najprv mi zariadili psychológa, ale tam som nechodil. Robil som im hanbu a oni radšej usúdili, že som nezvládnuteľný."
"A to ťa tu nechali tak dlho?"
"V prvom rade, oni to platia až až. V druhom, vždy keď ma chceli vziať domov, niečo som vyviedol."
"Ako naposledy s tou trávou?" Spomenul som si, ako som sa kvôli tomu s Gerardom zasepohádal.
"Hej."
Už som nevedel, na čo sa spýtať. Bolo mi ho ľúto, ale na druhej strane mi jeho odpor voči rodine prišiel trochu neopodstatnený. "Prečo to vlastne robíš, Gerard?"
"Čo?"
"Myslíš si, že proti niečomu bojuješ?"
"Vieš, tí ľudia sú tak chladní. Také veci, ktoré robia normálnemu človeku neprídu ani na um. Oni ani len nevedia, že nie sú normálni." Gerard znel znechutene, dotknuto a smutne. "Som tam snáď jediný, čo to vidí? Cítim sa pri nich hrozne. Ani neviem, kam sa bude môj život uberať. Radšej skončím ako narkoman, než byť raz taký."
Bol som už ticho. Už som nemal čo povedať.
"A čo tvoja rodina?" Spýtal sa zrazu Gerard. Trochu ma to prekvapilo. Na takú otázku som nebol pripravený. "Hmm?" Bolo by fér, vyjadriť sa.
"Ja ti toho nemám veľa čo povedať."
"Prečo?"
"Mojich rodičov som nepoznal. Zomreli, keď som bol ešte bábätko. Mali autonehodu."
"To mi je ľúto." Ozval sa potichu. "A nič o nich nevieš? Kde teraz bývaš?"
"Viem len, že sme mali krásny, útulný rodinný dom. Mám pár fotiek a obaja vyzerali veľmi zamilovane. Boli ešte mladí, keď sa brali, a neboli veľmi bohatí. Keď zomreli, vzala si ma teta, ale len preto, že to bola moja najbližšia rodina a okrem toho, ak by si ma nebola vzala, nedostala by dom."
"A čo sa stalo s tým domom?"
"Bývame v ňom, ale už nie je taký, ako na fotke. A celkovo, naša štvrť je dnes úplne iná."
"A kde bývaš?"
"V Bellevile."
"Vážne?"
"Prečo?"
"Odtiaľ bola moja babka. Trávil som tam veľa času. Máš pravdu, kedysi to bolo pekné mestečko."
"Už som unavený, Gerard." V skutočnosti som nebol unavený, ale nechcel som sa rozprávať o rodine. Vlastne už o ničom.
"Ja tiež, spal som veľmi málo."

"Tak dobrú noc," povedal som a zavrel som oči...

<-Predchádzajúca časť - Pokračovanie->

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama