The Young Offenders Institute (17)

3. února 2017 v 18:28 | Chem |  The Young Offenders Institute

Niekoho prst sa mi zaboril do ramena. Pozrel som, kto ma volá. Andy.
"Čo?" Zašepkal som, aby ma nepočula profesorka.
"Spýtaj sa Gerarda, kedy odchádza."
"Kam odchádzaš?" Spýtal som sa Gerarda. Dnes sedel vedľa mňa.
Pozrel mi do tváre, chvíľu sa tváril prekvapene. "Myslíš domov?" Spýtal sa ma.


"Aha, domov. A kedy?"
"Na konci januára."
"Už?" Povedal som nahlas, aj keď som si to chcel povedať skôr v duchu. Gerard len prikývol a venoval sa ďalej angličtine.
Zopakoval som to Andymu.
"Ja idem asi tiež tak. Večer mi volal otec." Ozval sa Erik.
"Ja asi v polovici februára, možno skôr." Povedal Andy.
Všetci ma zrazu opúšťajú. "Ako zistím, kedy odchádzam?"
Andy mykol plecami. "Nepovedali ti, na koľko ťa berú?"
Pokrútil som hlavou.
"Neboj sa, dlho si ťa tu nechať nemôžu, kvôli škole a tak..."
"Gerarda si tu nechali." Povedal som. V tom do mňa Gerard strčil lakťom.
Rýchlo som sa naňho pozrel, asi som o ňom nemal hovoriť. Ale potom som si všimol, že ma len upozorňuje na profesorku.
Bože, len nech sa ma na nič nepýta! Kašľala na mňa, chvalabohu.
"Možno odídem aj skôr." Povedal zrazu Gerard.
Ticho som naňho hľadel. On si ďalej písal. A čo bude so mnou? Nechcem zostať sám.

Cestou na ihrisko som bol ticho. Gerard kráčal vedľa mňa, ale nepýtal sa ma na ňu. Vedel, že sa s ňou chcem rozísť. Mohol by mi dať nejakú radu. Kašľať.
"Tak čo?" Spýtal sa, vedel som, na čo naráža.
"Neviem." Povedal som sucho a pobral som sa k Lise.
"Ahoj," podišiel som k nej, ale neobjal som ju.
"Ahoj Frankie." Usmievala sa. Bola taká šťastná, že ma vidí.
"Ideme sa prejsť?" Povedal som skôr, než sa na mňa stihla vrhnúť.
"Dobre." Zbadala, že sa čosi deje. Nesnažil som sa byť milý.
"Tak," začal som, keď sme boli už ďalej od Erika a Jane.
"No?"
"Nebudem to naťahovať. Proste. Už čoskoro pôjdem domov." Zaklamal som. Aj keď som dúfal, že by to mohla byť pravda.
"Oh, takže.. už sa asi tak často neuvidíme."
"No, skôr vôbec." Povedal som hneď.
"Prečo? Veď sa môžeme chodiť navštevovať."
"Ja viem, aj ja som to takto sprvu videl, ale pochop to. To sa nedá. Budem mať toho teraz veľa čo doháňať do školy a chcem sa vážne zlepšiť. Nebudem mať vôbec čas."
"Takže mi chceš nepriamo povedať, že už sa so mnou nebudeš chcieť zahadzovať, ak do toho budeš musieť vkladať úsilie."
"Čože?" Vôbec som to v tej rýchlosti nestíhal chápať.
Lisa bola ticho. Kráčali sme ďalej, pomaly a potichu.
"Asi by som mal ísť." Povedal som.
"Tak, Frank, rozíďme sa teda v dobrom."
Chabo som sa usmial. "Tak teda ahoj." Objal som ju. Neplakala. Prečo by aj. Náš vzťah tvorilo zopár polhodinových štvrtkov. Ani som ju tak dobre nepoznal.

Vrátil som sa k ostatným. Gerard a Andy sa opierali o zábradlie, obaja stíchli, keď ma zbadali. "Čo sa stalo, že si tu tak skoro?" Spýtal sa Andy.
Mykol som plecami.
"Poslal si ju do riti, že?" Spýtal sa a na tvári mu hral šibalský úsmev.
"Prestaň." Povedal Gerard a strčil doňho lakťom.
"Prečo?" Spýtal sa aj tak Andy.
"Povedal som jej, že odchádzam domov."
"Ale veď nikam nejdeš."
"Ja viem. Nevedel som, ako inak ju poslať..."
"Ah, ty si krutý." Povedal Gerard a vyzeral sklamane. Cítil som sa z toho mizerne.
"Nie, prečo by bol. Radšej klamať ako jej povedať 'zmizni, už ťa nechcem.' " Ozval sa Andy. Hneď som sa cítil lepšie.
"No, možno."

V piatok, skôr než som sa vybral na vyučovanie, všimol som si, že Gerardova cestovná taška trčala spod jeho postele. Bol som v izbe sám a chcel som sa veľmi pozrieť, či už sa začal baliť. Gerard však nečakane vtrhol do izby. Začal rozhadzovať nejaké veci čo mal na poličke.
"Čo hľadáš?" Spýtal som sa.
"Knihu, čo čítam."
"Je na okne." Načiahol som sa po ňu a podal som mu ju. "Budeš čítať na vyučovaní?"
"Nie, musím ju ísť už rýchlo vrátiť, aby som na to potom nezabudol." Povedal a vybehol z izby. Takže predsa?
Rýchlo som sa pobral k jeho posteli. Taška bola pootvorená, nemusel som sa ani zohnúť, videl som, že je do polovice zbalená. Otvoril som skriňu. Ráno ešte bola plná, teraz už ani nie. Kedy to stihol?
Na chodbách už bolo úplne ticho, tak som sa rýchlo pobral na vyučovanie. Gerard tam nebol. A ja som meškal.
"Prepáčte," povedal som profesorovi. Nič nepovedal, tak som si sadol.
"Kde si bol?" Spýtal sa Andy.
"Ja so-" Dnu vtrhol Gerard.
"Ahá, už viem kde si bol." Andy sa laškovne usmial a zdvihol obočie. "A Gerard je aký zadýchaný. Hmm.." Povedal nahlas.
Pokrútil som nad ním hlavou, ale nič som si z toho nerobil.
Gerard si našťastie nejako neuvedomil, čo tou narážkou Andy myslel. Možno ju nepočul. Sadol si. Tváril sa vážne unavene.
"Ty už predsalen odchádzaš?" Spýtal som sa ho.
"Hej, ledva sa stíham pobaliť." Povedal.
"Ani som si nevšimol," podotkol som. "Prečo tak skoro?"
"Volala matka, už jej volali zo školy."
Prikývol som ale už som viac nič nepovedal. Aj keď som mal toho na srdci toľko. Chcel som sa ho spýtať, prečo už. Ani sme sa nedorozprávali. Nepovedal mi, ako je možné, že tu bol už tak dlho.
Nechcel som, skutočne som nechcel, aby už odišiel.

Gerard na obede tak rýchlo jedol. O chvíľku už odnášal taniere. Dokonca sa mohol predbehnúť v rade. Dúfal som, že neodíde už dnes, ale až zajtra. Utiekol do izby skôr, než sa tam mohli vybrať ostatní. Keď sme dojedli, ponáhľal som sa za ním. Vtrhol som do izby, bál som sa, že tam už nebude. Skladal si tričká, ani si nevšimol, že som takmer vyvalil dvere.
"Ani si mi nepovedal, ako je možné, že si tu už pol roka."
"Nestíham, nedokážem myslieť na dve veci naraz. Poviem ti, keď sa pobalím, ak ešte budem mať nejaký čas."
"Odchádzaš už dnes?"
"O hodinu, možno dve."
"Aha."
To je od neho fakt kamarátske. Som zvedavý, či sa s nami 'rozlúči' tak ako Joshua. Aj o ňom som si myslel, že sme kamaráti.
"Tak ťa nebudem otravovať." Povedal som a šiel som preč. Chalani v spoločenskej miestnosti už hrali moje šípky. Pridal som sa. Bol som trochu nahnevaný ale zato sa mi pekne darilo. Sústredil som sa len na šípky. Na žiadneho Gerarda.
"Chalani?" Ozvalo sa od dverí.
"Ty už ideš?" Vybehol hneď Andy. Gerard cúvol. "Neboj sa, nebudem ťa objímať." Šťuchol doňho.
"Už pre mňa prišiel otec." Povedal.
Hľadel som mu do očí a dúfal som, že sa tie jeho pozrú do mojich, aby videl môj hnev a sklamanie.
"Majte sa, dúfam, že sa odtiaľto čoskoro dostanete." Usmial sa a zakýval nám. Nepozdravil som ho. Nech si ide. Ani mi nepozrel do očí, otočil sa a šiel. Fuck you Gerard Way! Hajzel.
Mal som za ním utekať a rozlúčiť sa. Alebo mu aspoň povedať, nech sa má dobre. Je jedno, či on mňa nemal rád, ale ja jeho áno. Naozaj, mal som ho posledné dni rád. Skoro sa mi vydrali slzy do očí. Rýchlo som ich potlačil a hodil som šípku do terču. Mimo. Shit! Seriem na to.

Celý deň som sa mojej izbe vyhýbal. Nechcel som v nej byť. Dokonca som prvý sedel na riti a čakal na Beatrix.
Meškala. Všetci sme už sedeli, keď sa dvere otvorili a vošla. Nebola sama, bol s ňou nejaký chalan, asi z iného krúžku.
"To je pekné, že všetci už sedíte." Usmiala sa. Najradšej by som jej vyškriabal oči. "Máte totiž nového spolubývajúceho."
Beatrix zobrala stoličku a priložila ju medzi jej a moju. Konečne nebudem sedieť vedľa nej.
"Sadni si." Povedala. Sadol si vedľa mňa. Mal úplne dlhé čierne vlasy. A boli strapaté. A rástla mu už brada. Teda nie, že by mal bradu, ale bolo vidieť, že sa musí holiť.
"Aha, aj tam je voľné miesto, kto chýba?"
"Gerard, šiel už domov." Povedal Kevin.
"Dobre, potom tú stoličku odložte."
Ešte šťastie, že si to nevšimla skôr.
"Takže, najprv sa všetci predstavíte."
"Nie, nie, najprv nech sa predstaví on!" Vykríkol Andy. "Totiž, my nie sme určite takí zaujímaví." šarmantne sa usmial a všetci sa zasmiali.
Chudák chlapec, ešte sem ani neprišiel a už to naňho Andy skúša.
"Andrew, predstav sa."
"Som Andrew, som tu preto, že som nabúral otcove auto, ktoré som mu ukradol. A bol som pritom opitý. Blá, blá." Andy si dupkal nohami a tváril sa zrazu strašne unudene.
Potom sa predstavili ostatný, vrátane mňa.
"A teraz ty." Povedala Beatrix.
"Som Bert McCracken, som tu preto, že som s kamarátmi omylom podpálil jednu chatu."
"Omylom?" Andy skoro pukol smiechom. Prišlo mi to od neho trochu nepríjemné.
Bert nič nepovedal, len si dal vlasy za ucho. Keď sme sa rozišli na izby, myslel som, že to bude môj nový spoločník a že aspoň nebudem sám, ale bohužiaľ, bol na izbe s Benjaminom.

Otvoril som dvere. Izba bola prázdna ako som si myslel. Asi ma tu samého dlho nenechajú a preradia ma k niekomu inému. Gerardova posteľ bola už zbavená návlečiek a krásne ustlaná. Nezostala tu po ňom ani jedna jediná vec. Ľahol som si do postele a zabalil som sa do periny až po uši. Asi už Gerarda nikdy neuvidím. To je zvláštne, zdalo sa mi, že to bude inak.

<-Predchádzajúca časť - Pokračovanie->

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama