The Young Offenders Institute (9)

17. ledna 2017 v 1:13 | Chem |  The Young Offenders Institute

Gerardovu tvár ešte stále premáhal divoký úsmev a moju tiež. Jediné, čo som dokázal, bolo opierať sa o stenu a smiať sa. Líca mi šlo odtrhnúť a srdce tiež.


"Odkiaľ idú tie zvuky?" Ozvalo sa z chodby a vtedy mi srdce skoro explodovalo, no už nie z drogy. Shit.
Dostal som strach. Gerard zbystril tiež, ale stále sa usmieval. Prirodzene by som si asi pomyslel, či je mu sakra smiešne, že nás prichytia, ale chápal som to.
Gerard vzal zo zeme jablko a vybehol na chodbu. Chcel som ho zastaviť, ale nejako som si to neuvedomoval. Bol som taktrochu v inej dimenzií. Počul som krik a Gerardov smiech. Rozhodol som sa, že sa nenápadne pozriem. Tak som vykukol zo spŕch. Gerard sa práve rozbehol dolu schodmi a ktosi z vedúcich ho nasledoval. Chodba zostala prázdna a ja som teda prebehol do izby.
Hneď som si ľahol a z nejakého dôvodu som si začal prezerať svoje ruky a nohy...

Prebral som sa na veľmi zlý pocit. Neviem, čo to bolo, ale nočná mora nie, lebo hneď ako som rozlepil oči, nepamätal som si, čo sa mi snívalo. Mal som proste len zlý pocit. Pohľadom som prebehol po posteliach, Gerardova bola prázdna. A zrazu mi prišlo Gerarda nenormálne ľúto. Nikto neprišiel za mnou, asi ma nebonzol, ale jeho prichytili. Alebo sa snáď obetoval? To dúfam nie, nechcem mu byť nič dlžný. Ak bude odo mňa na oplátku niečo očakávať, tak má smolu. Radšej, nech ma prezradí. Mňa nikto vydierať nebude.

Znovu som sa prebudil na silné buchnutie dverí. Hneď som sa posadil a zbadal Gerarda. Venoval mi len sekundový pohľad. Nebol sám, bol s nejakou ženou. Hrozne som sa zľakol, že ma predsalen bonzol. Otvoril skriňu a vyhádzal z nej všetky veci. Žena sa v nich začala prehrabávať.
"Aj ostatných!" Povedala po chvíli.
Gerard sa na nás otočil, možno na nás ospravedlňujúco pozrel. Potom vyhádzal všetky moje a Joshove veci. Žena ich prehrabala.
"Šuplíky a matrac!"
Gerard ako stoj plnil jej príkazy a vyhadzoval všetko, čo sa dalo.
"Kamaráti ti pomôžu upratať." Povedala žena a pozrela na nás.
"Nie sú to moji kamaráti." Oponoval Gerard.
Žena si nás zmerala pohľadom. Možno nás chcel Gerard ušetriť upratovania. "Mne je to jedno," povedala a vzala Gerarda zase preč. Vydriapal som sa z postele a zúfalo som premeral kopu handier, ktorej sa pri všetkom tom programe nezbavím ani do večera.

* * *

"Čo myslíš, kedy pustia Gerarda?" spýtal sa ma Andy. Pokrčil som plecami. "Počul som, že ho v noci týrali."
"To je blbosť!" Ozval sa Erik.
"Pst!" Okríkol nás učiteľ, ale potom nás ignoroval.
"Práve naopak, odtrpí si nejaký trest a pár hodín na samotke, lepšie, ako keby ho chytili policajti."
"Určite zavolali políciu." Ozval sa zase Andy.
"Edd, prd do toho vidíš. Nechcú tu mať malér. Maximálne tak informovali rodičov." Erik sa oprel o lavicu a začal si čmárať perom na papier. Andy naňho spravil grimasu a potom mu začal čarbať po jeho výtvoroch. Zamyslene som na nich hľadel.

Keď som sa vrátil z vyučovania, Gerard sedel na posteli. Vyzeral, že ani nevníma.
"Ahoj," pozdravil som ho. "Ďakujem, že si ma nebonzol." Povedal som.
"Spravil si mi láskavosť," povedal on. Nechápal som tomu. Akú láskavosť som mu spravil?
Vstúpil Josh, tak som sa ho na to radšej nepýtal.
"Čo ti robili v noci?" Dúfal som, že ho naozaj netýrali. Vyzeral akoby ho pekne ničili.
"Bol som na samotke."
"Aha." Aspoň mal kľud.
Gerard sa náhle postavil a z nočného stolíka si vybral zubnú kefku. "Čo tak čumíte?!" Povedal odmerane a potom vybehol z izby. Zasa som ho dlho nevidel, ale Andy mi po obede povedal, že Gerard asi umýva záchody. Chudák.

* * *

Tučko nebol v stredu na vyučovaní. A keď sme sa s Gerardom vrátili na izbu, nebol tam. Jeho veci zmizli a jeho časť skrine bola tiež prázdna. Vedel som, že Joshua má odísť, ale prečo sa ani nerozlúčil? To sme boli preňho naozaj až také hovná? Myslel som si, že ma berie ako kamoša. Aspoň trošku.
Sadol som si na postel a hľadal som dôvody, prečo by mi mal byť jeho odchod ukradnutý. Bál som sa však, že budem na izbe sám s Gerardom. Ten so mnou už zase nehovorí.
"Ako si to myslel s tou láskavosťou?" Spýtal som sa ho zrazu, lebo ma to napadlo. "Hm?"
"Vážne sa mi nechcelo ísť domov na prázdniny, ale zostávam tu. Tak som aj celkom rád, že som nemusel húliť sám."
"Ha?"
"Nechcelo sa mi domov." Zopakoval.
"Myslel som, že si sa nechal chytiť kvôli mne." Povedal som. Gerard sa hlasno rozosmial.
"Ty si ale naivný." Povedal a vyložil si nohy na nočný stolík. Pankhart. Chcelo sa mi revať, ale zároveň ho zmlátiť. Využil ma. Možno som si chvíľu niekde v podvedomí myslel, že by mohol byť nakoniec fajn.

* * *

"Tak Vám prajeme príjemné prázdniny." Povedala Matka Tereza, vstala a roztvorila ruky do objatia. Andy sa strašne rozrehotal a vyskočil zo stoličky, aby ju objal. Nikto ďalší sa neodhodlal. Všetci sa smiali. Bolo mi vážne smutno, že odchádzajú všetci okrem mňa. A Gerarda. O to horšie. Teta sa za mnou neprišla ani pozrieť. Nie, ale to ma neštvalo. Proste som tu nechcel byť sám s tým kreténom, zvlášť nie po tom incidente.
Bohvie, či tí ľudia, ktorí tu s nami zostávajú, nemajú rodinu, keď majú čas i na Vianoce. Zase mi myšlienky zdrhli niekam inam. A bol som rád. Rozlúčil som sa s ostatnými a potom som sa ja a Gerard pobrali kamsi, kam nás viedla matka Tereza. Bola to rovnaká sála, v akej sme s ňou trávili piatkové večery, ibaže bola na druhom poschodí. Zbadal som tam i Jamieho. Sedel sám. Prisadol som si, i keď sme sa nedávno pobili.
"Ahoj," pozdravil som ho a on mykol hlavou na pozdrav. Aspoň nejaká komunikácia. Nikto si k nám neprisadol, pretože stoličiek tam bolo plno.
"Aspoň nie som sám," povedal zrazu Jamie a na sekundu sa pousmial niekam do zeme. "Už mám toho dosť."
"Čoho?" spýtal som sa.
Niečo zašepkal, znelo to ako 'Samoty', no nebol som si istý. Potom prišla žena, ktorú som videl u nás v izbe, ako Gerardovi prikazuje, nech povyhadzuje všetky veci. Stále mala prísny výraz. A vzbudzovala rešpekt, lebo všetci v sále stíchli.
Povedala nám, že od teraz sa ruší všetok program, že s nami v ústave zostáva len ona a zopár ďalších ľudí, a že každý večer sa bude buď pozerať film, alebo sa budú konať iné spoločné aktivity. Potom sme sa rozišli do izieb a ja a Jemie sme sa pozdravili. Usmieval som sa od ucha k uchu, že sa so mnou baví.

* * *


Bola noc, keď sme sa s Gerardom obaja prebrali a zúfalo rozhliadali po izbe. Vonku, niekde veľmi blízko, húkali sirény sanitky. Obaja sme o chvíľu stáli v Gerardovom okne a zistili, že sanitka zastavila vo dvore ústavu. Z tretieho poschodia som však len ťažko rozoznával postavu, ktorú záchranári prenášali do auta. Bol to Jamie? Alebo sa mi to len zdalo...

<-Predchádzajúca časť - Pokračovanie->

 


Komentáře

1 ┼Nemessis mor Morticie ┼ ┼Nemessis mor Morticie ┼ | Web | 17. ledna 2017 v 1:28 | Reagovat

Budu ráda za spřátelení

2 ┼Nemessis mor Morticie ┼ ┼Nemessis mor Morticie ┼ | Web | 17. ledna 2017 v 16:50 | Reagovat

[1]: už tě mám přidanou

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama