The Young Offenders Institute (8)

15. ledna 2017 v 11:28 | Chem |  The Young Offenders Institute



"Tak sa maj," povedal som Lise. Čakal som, že to príde. Usmievala sa a hľadela mi do očí. Nahol som sa a pritlačil som svoje pery na jej. Cítil som sa roztrasene a strašne nemotorne, ale predsa sa mi podarilo pobozkať ju plynulo, aj keď bez jazyka. Nevyzerala sklamaná, keď som sa odlepil. Ďalej sa usmievala.

"Aj ty sa maj," povedala a ja som šiel. Hneď ako som sa jej otočil chrbtom, na tvári mi hral úsmev víťazov, veľmi široký a ja som ho nevedel potlačiť. Holy shit, som kráľ! Všetci na mňa hľadeli a Andy mi zatlieskal. Cítil som sa divne, ale potom prišiel Erik, ktorého pery boli absolútne ružové, a keď sa vychválil, nikto mi už nevenoval pozornosť.



* * *



"Tak, kto sa teší na Vianoce?" spýtala sa Matka Tereza. Nikto jej dobrovoľne neodpovedal, aké prekvapenie. "Čo ty, Frank?" Fuck, prečo vždy musí začínať mnou. Pokrčil som plecami. Stále však čakala na odpoveď, asi jej to nestačilo.

"Ja ani nie, my veľmi Vianoce neslávime."

"Aha," povedala a pozrela sa po ostatných. Bol som rád, že sa nepýta prečo. "A čo ty, Joshua?"

"Ja pôjdem domov," odpovedal a všetci pozerali s otvorenými ústami. Josh asi naozaj veľa nehovoril, než som prišiel. Ale nedával som si žiadne zásluhy na jeho rozprávaní. Vyzeral tak, že sa mu predtým proste nechcelo.

"Som rada, že rozprávaš." Povedala Matka Terka. Podla mňa, nikomu by táto veta v Joshovej situácií nebola príjemná. Prišlo mi to také neúprimné podlizovanie. Bohvie, kto dal Tereze diplom na to, aby mohla robiť psychologičku.

"Čo Gerard?" Spýtala sa. Pozrel som naňho, hľadel do zeme, len mykol plecami. "Chystáš sa domov?" Pokračovala v otázkach.

"Nechcem ísť domov." Povedal Gerard a pozrel mi do tváre. Neviem prečo zrovna mne. Terka na mňa tiež pozrela.

"Už ste sa skamarátili?" spýtala sa. Ani jeden z nás neodpovedal, Gerard hľadel ďalej do zeme a ja naňho. "Gerard, prečo nechceš ísť domov?" Spýtala sa. Gerard neodpovedal. "Vyjadri sa." Hústila doňho.

"Lebo proste nechcem, čo je na tom také nepochopiteľné? "

"Tvoja mama sa však vyjadrila, že by ťa chcela mať doma."

Gerard vyzeral prekvapene. Chvíľu akoby precitol, potom opäť zľadovel. "Mne je to jedno," povedal, viac už neprehovoril.



* * *



"Poď si so mnou dole po jablko, Frank!" Strčil do mňa Andy. Prikývol som, lebo sa mi už nechcelo hrať šípky, aj keď som ich mal rád. "Gerard tu má vraj rodinku, chcem vidieť jeho brata." Povedal mi Andy na schodoch.

"Tak preto chceš ísť do jedálne?" Spýtal som sa, aj keď mi to bolo jasné. On sa len usmial.

Otvoril som veľké dvere a vošli sme dnu. Hneď som zbadal Gerarda za stolom, oproti nemu sedela jeho mama, otec a vedľa neho brat. Bol zrejme mladší, mal okuliare a hnedé vlasy. Všetci boli dokonale upravený, on mal na sebe košeľu a čiernu vestu, jeho otec mal sako a mama mala na krku náhrdelník z perál. Bohvie, či sú pravé. Vyzerali pekne zazobane. Gerard akoby k nim nepatril. Tie jeho strapaté, neučesané vlasy a rozgajdané tričko.

"To je Mikey," štuchol do mňa Andy.

"Ako vieš?" Spýtal som sa ho nenápadne a snažil som sa nepozerať tým smerom.

"Gerard o ňom raz dávno hovoril. Tvári sa ako neviniatko, ale vraj je to pekný hajzlík."

"Prečo?" Spýtal som sa.

"To neviem," pokrčil ramenami a vzali sme si jablko. Zahryzol som sa doňho, bolo šťavnaté a sladké, no studené. Pozrel som Gerardovým smerom, pozeral na nás spolu s jeho bratom. Zakýval som, pripadal by som si hlúpo, keby som sa otočil. Jeho brat zdvihol ruku a zamával. Tým na nás upriamil pozornosť aj jeho rodičov. Pohŕdavo na nás hľadeli. Také hnusné pohľady som nevidel už dlho. Pripomenulo mi to Jamieho matku, ale bolo to horšie...



* * *



"Frank?" Keď Gerard vtrhol do izby, myslel som, že mi bude nadávať za to, ako som na nich zazeral v jedálni. Ale prekvapil ma. "Chcem sa ťa na čosi spýtať, ale najprv, dúfam, že nie si bonzák."

"To určite nie som, čo je?" Zo záujmom som sa vzpriamil na posteli a on si prisadol. Zvláštne, aké priateľské. Z vrecka potom čosi vytiahol. Bolo to vrecúško a hneď som spoznal, čo je v ňom. Marihuana.

"Wohohoou," vykríkol som vzrušene a prekvapene zároveň. Gerard, Gerard, to by som doňho nepovedal.

"Od brata, dáme si?"

"A kde?"

"V sprchách večer?"

Prikývol som. Už zostávalo len málo času..



Keď sa posledná skupina osprchovala, šiel som s Gerardom do spŕch. Obaja sme si vzali uteráky a pyžamo, aby sme nepôsobili nápadne. Gerard potom vytiahol jablko z olovrantu a spravil doňho dieru zhora, potom zboku. Bol som hrozne pobavený, akú prax v tom má. Zhora dal alobal, ktorý mal asi tiež od brata. Spravil doňho dierky a dal tam trávu. Zapálil a zboku si potiahol vážne veľkého šluka. Ešte som rýchlo otvoril okno a bol som na rade.

"Fuck, tvoj brat je zviera." Povedal som a priložil som si jablko k ústam... Nebál som sa, že nás niekto chytí, nemyslel som na následky, bol som prekvapený z Gerarda, ktorý sa už s veľkým úsmevom opieral o kachličky...

<-Predchádzajúca časť - Pokračovanie->

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama