The Young Offenders Institute (6)

15. ledna 2017 v 11:25 | Chem |  The Young Offenders Institute
"Prečo je už ráno!"
Rozlepil som oči a ešte rozmazane videl Gerarda, ako sa pred skriňou prehýba a načahuje si chrbát. Zavrel som oči a snažil som sa vstrebať to, čo som videl. A hlavne predĺžiť spánok ešte o minútu.
Zrazu sa rozleteli dvere. Nie, ja už nedospím ani tú minútu!


Dnu vtrhol Andy s Erikom, samozrejme hneď skočili na moju postel. "AU!" Vykríkol som, lebo mi priľahli nohy.
"Čo robíš Gerard?" Spýtal sa Erik a ja som vzhliadol, aby som videl, čo robí. Ešte stále sa skrúcal a masíroval si chrbát.
"Bolí ma chrbát! Ooooh," nadurdene si dupol nohou a zvalil sa na zem. "Už to nevydržím, chce sa mi spať!" Bol ako malé decko. Ľahol si na zem. Pohľad mi zatarasil Andy, keď sa priklonil.
"Pozri ako ho naštvem," šepol mi do ucha a pomaly vstal. S Erikom sme čakali. Andy sa rozbehol a obkročmo skočil na Gerarda. "Hijóó," kričal a pohyboval pri tom panvou ako na býkovi. Gerard sa ho snažil zhodiť rukami ale Andy mu ich chytil, bol navrchu. "Vŕŕŕ, Gee, toto sa ti páči, čo?" Andy sa tváril nadržane a pohupoval panvou.
"Zlez zo mňa, ty buzerant!" Erik sa smial, dokonca aj Josh a v našich dverách sa zjavili ďalší. Gerard vyzeral vážne naštvaný, zrejme neznášal tieto teplé vtipy a chalani to vedeli. Strhol sa a zhodil Andyho, ten sa len smial na zemi. Gerardove oči sa stretli s mojimi a ja som bol rád, že som sa nesmial. "Debil," povedal Andymu a napravil si tričko, ktoré sa mu vyhrnulo.
Pozrel som na hodiny, už som mal len päť minút do rozcvičky, rýchlo som vyskočil z postele a otvoril skriňu. "Teda Frank, mal by si si upratať." Ozvalo sa spoza mňa. Kašlať na to, pomyslel som si a rýchlo vybral veci. Ostatný začali odchádzať a ja som sa aspoň mohol nerušene prezliecť. I keď veľmi rýchlo. Pribehol som dolu a len tak - tak som sa stihol zaradiť do rady, než začala rozcvička.

* * *

Dnes je ďalší štvrtok a i keď sa Erik bránil rozprávať o Jane, sem - tam sa neovládol. Vedel, že nám všetkým to už pekne lezie na nervy. Sedeli sme na lavičke, dnes sme nehrali ani trápny futbal. Bol som fakt rád. No keď som zbadal ako v diaľke prichádza Jane a nie je sama, rozbúchalo sa mi srdce. Dočerta. Neozval som sa Lise celý týždeň a teraz prichádza. Shit!
Rýchlo som vstal a nasledoval Erika, ktorý už za nimi utekal.
"Ahoj Lisa," rýchlo som ju pozdravil a nevšímal si Jane. Odzdravila ma, nevyzerala dotknutá.
"Nemohol som ti odpísať, nemám kredit," rozprával som rýchlo a gestikuloval som pri tom rukami.
"Nevadí, myslela som si." Usmiala sa. Neviem, prečo si vymýšľam, ani prečo ma zrazu chytilo také vzrušenie. "Prejdeme sa?" Spýtal som sa a ponúkol som jej rameno ako vo filmoch. Obmotala svoju ruku okolo mojej a šli sme preč od Erika. Vybral som sa takým smerom, aby som videl, keď budeme odchádzať, a zároveň aby sme neboli veľmi na očiach. Prechádzali sme sa a rozprávali také bežné veci; ako sa máš?; kde a čo študuješ? Blabla, ale bola fakt fajn.
"Už musím," povedal som, keď som zbadal, že ostatní už odchádzajú.
"Škoda," povedala a zahľadela sa na svoje tenisky. Nahol som sa a rýchlo som jej dal pusu na líce. Usmiala sa. Potom som šiel.

"Úsmev? Mal si ju rýchlo poriadne pobozkať. Úsmev ti to dovoľuje! Pokašľal si to."
"Nie, nedovoľuje. Veď ju ani nepoznám!" Ohradil som sa na Erika.
"Nabudúce to už príde," povedal a radostne si poskočil. Prišiel mi fakt pobláznený. A možno zamilovaný, aj keď to bolo absurdné. Každopádne som sa bál blízkeho možného bozkávania, lebo som si v tom nebol istý.

* * *

"No poďte, rýchlo, rýchlo. Posadajte si, dnes máme vyhodnocovanie mesiacu." Matka Tereza nás hnala do spoločenskej miestnosti.
"Čo?" šepol som si pre seba.
"Udeľovanie bodov." šepol Andy. ktorý ma zrejme počul.
"Tak, uvidíme kto neposlúchal. Frank, začneme tebou." Povedala Matka Tereza a zamračila sa na mňa. Asi som neposlúchal.
"Keďže si prišiel tak v polovici novembra, nemal si veľa šancí nazbierať si ich. Ale dalo by sa aspoň na nejaké privilégiá. Za ten krátky čas, čo si tu, si nazbieral smutných -15bodov. -50 bolo za návštevu na samotke, -10 za bordel v skrini po obidva týždne čo si tu, +40 za verejnoprospešné práce, +5 za dobrú dochádzku.. Viem, že ešte nevieš ako to tu chodí, ale mal by si sa zamyslieť."
"Fakt neviem, ako to tu chodí. A prečo sa nám hrabú v skrini?" Matka Terka na mňa pohoršene pozrela, bola dlhú minútu ticho a potom pokračovala k ostatným.
Každý okrem mňa bol na tom s bodmi v pluse. Ten kto mal viac, mohol si za ne čosi vybrať, ako napr. rádio na mesiac, alebo chodiť na net, alebo pre šikovnejších vychádzka von, či do mesta. Ten kto nechcel body využiť, mohol si polovicu z nich preniesť do ďalšieho mesiaca. Polovica z mínusových bodov sa vždy automaticky preniesla do ďalšieho mesiaca. Takže som mal -10 bodov. Čo nebolo až také zlé. Najviac z nás mal Joshua, ktorý body zrejme nevyužíval, tak sa mu za každým preniesla polovica do ďalšieho mesiacu. Mal už 330 bodov. Napadlo ma, ako dlho tu už musí byť, ale nechcelo sa mi začať rátať priemerné výpočty. Všetci ostatní sa pohybovali okolo 40. Cítil som sa fakt podvedene.

"Bodový systém je aj tak na riť," povedal mi po skončení Andy a potľapkal ma po pleci.
"Hneď sa cítim lepšie," povedal som ironicky. Potom som sa sám pre seba zasmial, lebo body boli fakt absurdné.

Po sprche som sa hneď uložil do postele, ale nechcelo sa mi spať. Chcelo sa mi blbnúť, ale s Joshom sa to nedalo a ani s Gerardom nie. Ten sa okrem toho pripravoval na večernú cigaretku.
Keď zmizol, napadlo ma, že si s Joshuom môžem zahrať nejaký hru.
"Josh?" Tučko sa prevalil na posteli a pozrel na mňa. Teda ma vnímal. "Zahrajme si takú hru, ale musíš pri nej hovoriť. Ja poviem slovo a ty povieš slovo ktoré sa začína na konečné písmeno môjho slova.. Chápeš?" Spýtal som sa a on pokrútil hlavou. "Napríklad ja poviem auto, končí sa na O, ty povieš okuliare a ja zase niečo na E." Joshua mykol plecami.
"Lampa," začal som. Josh sa zamrvil, otvoril ústa. Tučko sa ide naučiť rozprávať. "Amerika," povedal. Fakt mal super hlas. "Aktovka." "Anglicko." "Otrava." "Alobal." "Liek." "Kyanid." "Dnešok." "Komora." "Anténa." "A..Automobil." ... tak sme hrali a keď prišiel Gerard, divne na nás pozeral, ale zhasol a ľahol si. Mne to nevadilo, pokračoval som v slovách a Joshua tiež. "Ježko." "Obal." "Lyžica," povedal a tým ma totálne dostal. "Už sme snáď vyčerpali všetky slová na A." Povedal som. "Anafora," ozval sa Gerard.
"Ako vieš, že ešte nebolo?!" Spýtal som sa.
"Lebo ani jeden z vás isto nevie, čo to je."
"Nie každý je taký literárny cvok ako ty." Povedal som, zhruba som vedel, čo je anafora, ale také veci mi nikdy nešli.
"Nie som literárny cvok."
"Jasné," šepol som ironicky, veď už v knižnici do mňa strkal a otravoval s akousi knihou.
"Všeobecné vzdelanie ti veľa nehovorí," povedal odporne.
"Drž hubu." Zvýšil som hlas. Bolo to odo mňa dosť detinské a trápne, ale uvedomil som si to, až keď som to vypustil z papule. Mohol som povedať skôr, že to nepatrí k všeobecnému vzdelaniu, alebo niečo podobné.. To je fuk.
"Vy držte huby, chcem spať." Odporoval Gerard.
"Keby si nebol celú noc v okne ani by sa ti nechcelo. Ani chrbát by ťa nebolel."
"Už ma nebolí," rýchlo odvrkol.
"To som potreboval vedieť," povedal som sarkasticky a otočil som sa chrbtom. Nemienil som už viac diskutovať, ani hrať slovné hry s tučkom.

My s Gerardom asi nikdy nebudeme kamaráti...

<-Predchádzajúca časť - Pokračovanie->

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama