The Young Offenders Institute (5)

14. ledna 2017 v 21:42 | Chem |  The Young Offenders Institute


Erik mi cez vyučovanie hodil papierik. Otvoril som ho a prečítal si ho.
-Hneď ako nám dnes rozdajú telefóny príď ku nám na izbu.
Odpísal som len: Fajn.
O chvíľu mi už posielal ďalší.
-Tá holka je taká sexi. Dúfam, že napíše. Som strašne nedočkavý. Musíme sa s nimi dohodnúť na ďalší štvrtok.
-Dobre, napíšeme do sms.
Práve som sa mu chystal hodiť papierik spať keď mi ho Gerard vytrhol. Nesnažil som sa vytrhnúť mu ho späť, nechal som, nech si ho prečíta. Povrchne sa zasmial, tak ako vždy.
"Css, Erik je celý paf." Povedal a vrátil mi lístok. Hodil som ho Erikovi.
"Ja viem," povedal som. Rozmýšľal som reálne nad nejakým vzťahom. Vlastne vôbec ma to nelákalo. Maximálne tak na sex, priznávam, som špina. Ale žeby som sa potreboval s niekym takto stretať raz za týždeň a mrznúť niekde vonku, vymýšľať nútené konverzácie a usmievať sa ako truľko... Okrem toho, Erik mi už pekne začínal liezť na nervy.

Po obede sme mali zase informatiku. Erik si sadol vedla mňa.
"Mohli by sme si vypýtať aj nejaký internetový kontakt, nie? Ja som trochu namizine s kreditom."
"To je dobrý nápad." Povedal som, aj keď mi to bolo jedno.
"Dúfam, že má niekde na nete fotky."
"Hmm."
"Alebo, aspoň nech je niekde na nete." Zasmial sa.
"Erik? Myslím, že už ti pekne prepína." Ozval sa Andy, ktorý sedel pri ňom.
"Ja viem," Erik si zhrýzol dornú peru. "Ale musíte uznať, že je vážne kosť."
Andy pokrčil plecami. Ja som sa zatváril neisto.
"To je fuk, hlavne že mne sa páči."

* * *

"Josh nechceš si zase zahrať nejakú hru? Nudím sa."
Joshua zdvihol hlavu, potom ňou kývol. Priniesol som karty, hrali sme krála niekoľkokrát.
"Pridám sa," ozval sa zrazu Gerard. Sám si vzal 5 kariet a pripojil sa. Drzáň.
"Hej Frank, Hej Frank!" do izby vtrhol Erik.
"Čo?!"
"Mobil!" súkal mi do rúk telefón.
"Ja chvíľu nehrám," povedal som Joshovi a zložil som karty do spodu kopy.

Sadol som si k sebe na postel a zapol som si telefón. Erik si prisadol a už natŕčal nos. Mal som sms, tak som ju prečítal nahlas. "Ahoj Frank, Jane ďakuje za číslo a pozdravuje Erika. Posiela mu späť číslo, vraj jej môže zavolať. Som rada, že si sa ozval. Kedy budete opäť vonku? Môžeme sa zase stretnúť. Pa, odpíš." Nakonci správy bolo číslo. Nadiktoval som ho Erikovi a on vybehol z izby. Asi šiel volať. Vypol som telefón a vrátil som sa k hre.

"Ty jej neodpíšeš?" spýtal sa ma Gerard.
Pokrútil som hlavou. "Kašlem na to." Povedal som.
Chvíľku sa mi zdalo, že sa tváril ako víťaz. Akoby dosiahol svoje.
Keď dohrali hru, zamiešal som karty. Položil ich na stôl a postavil som záchod.
"Hráte?" spýtal som sa. Josh si hneď potiahol kartu. Potom Gerard. Na prvýkrát som zhodil karty.
"To je blbá hra." Povedal som.
"Len ju nevieš hrať. Berieš karty zo stredu."
"Nie, práve naopak. Obchádzam zdĺhavé vyberanie bočných kariet ktoré vedú len k unudeniu sa."
"Hrám aj ja." Ozvalo sa mi spoza chrbta. Bol to Andy. "Mali by sme si zahrať Kenta."
Nikto z nás to nepoznal, tak nám to Andy vysvetlil. Mali sme sa rozdeliť do dvojíc.
"Som s Frankom!" Vykríkol Gerard.
"Prečo so mnou?" Spýtal som sa. Ticho na mňa pozeral. Uvedomil som si, že som sa to spýtal nahlas. "Dobre, teda dobre so mnou." Rýchlo som vykoktal.
Šli sme si za dvere vymyslieť znamenie. "Môžeme sa kopať pod stolom," navrhol som hneď.
"Nie je to moc okaté?"
"Nie,"
"Hej, veď Josh aj tak nerozpráva, nemôže vykríknuť stopkent"
"Som zvedavý, kedy na to Andy príde,"
Tak sme hrali. Zrazu som ucítil na nohe Gerardovu nohu. "Kent!" vykríkol som. Gerard ukázal karty a pripísali sme si bod. Jeho noha bola stále na mojej. Pohol som sa aby som ju striasol. Rýchlo ju dal preč. Zamračil som sa naňho. "Stop!" vykríkol Andy. Gerard ukázal svoje karty a ja tiež. Už som si chcel pripísať bod, keď ma Andy zadržal.
"Počkajte, vy špiny! Ja predsa nikdy nemôžem vyhrať, keď Joshua nerozpráva!" Strašne som sa rozosmial. A Gerard tiež. A teraz som ho videl prvýkrát sa smiať. Divné, že zrovna my dvaja sme niečo dokázali spolu.
"Určite by si vykríkol, keby si vedel, však Josh?" Spýtal som sa ho stále s úsmevom na tvári.
Prikývol. Potom hodil karty na stôl a len tak si ľahol na postel.

* * *

V sobotu sme mali opäť verejnoprospešné práce. Takže od rána až do predvečeria. Tentokrát sme prenášali knihy zo starej knižnice do novej. Všetko na fúrikoch, tie úplne staré na vyhodenie sme ukladali do škatúľ, tie rozpadnuté sme spaľovali. Ďalej sme ich triedili podla abecedy.
"Pozri, Lady Fuckingham," drgol do mňa Gerard.
"Čo?"
"Erotická novela," povedal a nadšene v nej listoval.
"Bože, našiel som tu aj kamasutru, ale žeby som sa potreboval vzrušovať v miestnosti so starými knihami a samými ch-"
"Ale toto napísal Wilde, je to dobrý spisovateľ." Prerušil ma.
"Ach tak." Povedal som, aj keď som nevedel o kom to hovoril. A tiež, že prečo sa so mnou zrazu tak priatelí a zaťažuje ma blbosťami. Možno nebol nik iný po blízku. Ďalej som pracoval a neriešil som ho. Mal som toho už trochu veľa. Samé písmenká, všetko sa mi to zlievalo.

* * *

Nedeľa bola opäť vyplnená verejnoprospešnými prácami, no iba doobeda. Dokončili sme prácu v knižnici a aj to sme sa ešte zbytný čas len tak zašívali.
Poobedie bolo volné, tak sme si dali zase turnaj v šípkach. Nechcelo sa mi, tak som ich hádzal kde - kade. Andy nemal tentoraz žiadne blbé poznámky, asi sa vtedy predsalen odbavil na wc. Erik mal telefón, neviem ako si to vybavil, ale stále volal s Jane. A Gerard so mnou ďalej nehovoril.

Večer sme mali besiedku, tak sme šli na ňu. Sadol som si na to miesto, kde predtým, lebo tu už každý mal miesto a mne nič iné neostávalo, len sedieť pri Matke Tereze.
"Tak Frank, čo hovoríš po týždni na naše centrum?"
"Hmm..."
"Našiel si si priateľov?" Len som prikývol.
"Aj Gerard sa s tebou priatelí?" spýtala sa ale otázka nepatrila mne.
Gerard tiež len prikývol. Potom pozrela na mňa a spýtala sa ma, či je to pravda.
"Neviem, čo to znamená priateliť sa s niekym po týždni."
"Počula som, že si mal tú česť obzrieť si samotku."
"Áno,"
"Prečo si sa tam ocitol?"
"Pobil som sa s kamošom, s ktorým som sem prišiel. Vlastne nepobil ale.. to je jedno."
"A aký si mal z toho pocit?"
"Čo?" Nechápavo som na ňu pozrel.
"Toto sedenie je tu na to, aby si rozprával o svojich pocitoch."
"Neviem, aký som mal z toho pocit. Neznášal som to tu. Hlavne jeho. A neviem...všetkých vôbec."
"Takže hnev, čo ešte?"
"Už nič," povedal som, dúfal som, že ma už nechá.
"Povedz mi o každom jednom čo tu vidíš, aký je v tvojich očiach."
"Oh, to nie. Vážne. To by sa ani nemalo."
"Toto sú otvorené konverzácie, oni ti na oplátku povedia, čo si myslia o tebe."
Chvíľu som rozmýšľal, potom som začal hneď z kraja. "Tak Andy, ten je blázon ale nasmejeme sa. A netuším prečo ho volajú Edd."
"Edd vzniklo od Andy, ktoré vzniklo od Andrew. Ja si myslím, že Frank je dosť pohoďas a má štýl."
"Ďakujem. Erik - myslím si, že je super športovec, ale je veľmi zasnívaný do dievčat a tak. Ale má veľký šarm a je dobrý rečník."
"Ja si myslím, že by sa Frank mal ozvať Lise."
"Našiel si si niekde dievča Frank?" Spýtala sa ma Beatrix. Pokrútil som hlavou a rýchlo pokračoval.
"Gerard je Gerard." Povedal som len.
"Frank je Frank." Rýchlo sa ozval. Podaktorí a zasmiali.
"Joshua je super, je to najlepší hráč dámy a ešte k tomu vám nikdy nezačne liezť na nervy lebo vždy mlčí."
Josh sa pousmial a to stačilo.
"Kevin je súťaživý a inak pohoďas."
"To isté o Frankovi," povedal rýchlo.
"Benjamin je antitalent v športe ale zato sa mi páčia jeho vlasy. A pôsobí dosť priateľsky." Ben sa vykoktal, že ďakuje a povedal, že si na mňa ešte nespravil názor.
"Prečo ste sa navzájom o sebe nevyjadrili s Gerardom?" spýtala sa Matka T.
"Vyjadrili," povedali sme naraz. Gerard sa chabo zasmial.
"Frank je nedefinovateľný."
"Takisto Gerard," pripojil som sa.
"Gerard, aký si mal pocit, keď ste dostali nového spolubývajúceho?" Musel som sa zasmiať nad absurdnosťou tejto otázky. Ona ma však len okríkla pohľadom a čakala na odpoveď.
Gerard pokrčil plecami. "Žiadny,"
"Žiadny? Ty si taký prázdny človek?" Spýtala sa ho a on len prikývol.
"Joshua, nechceš nám povedať, aký máš dojem z Franka?"
Tučko tíško sedel. Aké neočakávané. "Dobrý," povedal zrazu. Ten hlas sa mi ani nestihol zafixovať do hlavy, ale bol fakt pekný. Uvedomil som si, že sa usmievam tak som sa rýchlo zamračil. Matka T. sa usmievala ako slniečko na hnoji. Takto vtipne som pred sekundou vyzeral?


V noci som nemohol spať. Stále som sa mrvil, obracal, bolo mi raz horúco, raz zima. Potom som otvoril oči a naraz som sa strašne zľakol, až som sa posadil.
"Boha! Čo robíš v tom okne v noci?"
"Pššš.." Gerard si položil prst na pery. "Sedím tu a pozerám von," povedal pošepky.
"Naozaj?" Nahodil som ironicky. Vzdychol som si a vstal som. Postavil som sa vedla neho a pozerel von. "Čo je tam takého?"
"Dnes je spln," pozeral na mesiac. Naozaj, jeho tvár bola osvetlená jasným jemne modrým svetlom. Iba tieň mreží mu vytváral pásy na tvári. Pozrel na mňa a ja som zase pozrel na mesiac.
"Sedíš si za tými mrežami a tváriš sa ako väzeň čo sníva o slobode. Zobuď sa. Si iba v sprostom ústave." Povedal som náhle, lebo ma štvalo, že stále sedel na okne nad mojou posteľou a nohy mu hocikedy viseli až na moju postel a on mi šliapal po vankúši. Nepozrel na mňa, hľadel von oknom a ignoroval ma. "Budeš tu maximálne tri mesiace a tváriš sa ako keby si tu bol na tri roky." Pokračoval som podráždene.
Náhle sa na mňa otočil a upriamil sa mi do očí. "Som tu už tri mesiace, ďalšie tri ma len čakajú! Budem tu možno ešte aj pol roka." V očiach mal hnev a nenávisť, prebodával ma nimi a nechcel ich odvrátiť.

Tučko sa zamrvil a prestal chrápať. Využil som to a rýchlo som si ľahol späť do postele. No a čo, že je tu už toľko. Veď neumiera. Bohvie, prečo tu je...

<-Predchádzajúca časť - Pokračovanie->

 


Komentáře

1 ┼Nemessis mor Morticie ┼ ┼Nemessis mor Morticie ┼ | Web | 15. ledna 2017 v 5:24 | Reagovat

krása

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama