The Young Offenders Institute (4)

14. ledna 2017 v 21:38 | Chem |  The Young Offenders Institute

"Frankenstein!" Vykríkol Andy a objal ma zozadu okolo pása. Chcel ma zdvihnúť ale ja som sebou kmital sem a tam.
"Fuj, pusti ma!" Vykríkol som."Daj tie teplé ruky preč."
"Pche!" Pustil ma. "Ja som tu najkrajší! Mňa by chcel každý!" Povedal.
"Len aby to nebola pravda, Edd," ozval sa Kevin.
Kevin bol divný tip, jeho jediného som z nášho krúžku poznal najmenej. Ničím nebol zaujímavý, mal obyčajné, krátke, hnedé vlasy, hnedé oči a bežnú postavu. Ani som si nepamätal, prečo tu vlastne je. Bavil sa s každým ale nikdy tak neblbol ako ostatní chalani. Trochu sa izoloval, ale nie tak ako sa izoluje Joshua. Bol na izbe s Benjaminom.
Andrew sa mu šibalsky vyplazil a potom sa rozutekal preč.
Všimol som si Gerardov pohľad. Zamyslene na mňa hľadel. Kývol som naňho hlavou, potom sa rýchlo otočil. Čakal som od neho nejakú provokačnú poznámku, ale nič. Asi ani nevnímal, že sa na mňa pozerá. Zaujímalo ma, nad čím premýšľal.


Všetci sme si v spoločenskej miestnosti obsadili šípky. Rád som hádzal šípky. Bol som v tom fakt dobrý. Hrali sme súťaž, kto to zvládne najlepšie. Viedol som, hneď za mnou bol Kevin a potom Benjamin. Čudoval som sa, dlháňovi jednému, ako mu to šlo.
"Kto vyhrá môže sa vyspať s Gerardom!" Vykríkol Andy a zdvihol Gerardovu ruku do výšky. Pozrel som naňho a on rýchlo buchol Andyho do rebier.
"Kretén." povedal podráždene a nahnevane. Andy sa smial.
"Sú tieto Andrewove narážky normálne?" Spýtal som sa Kevina, lebo jediný stál blízko mňa.
"Jop, bežné. Ale nie zas tak mimo."
"Prečo?" Nechápal som.
"Pretože tu je jediná možnosť ukojiť sa buď ručne alebo s niekym iným. Súkromie na ručné práce tu však nie je, a po dlhom čase sa niektorým ľuďom zdá vzrušujúce čokoľvek."
Zrazu mi šla hra horšie. Prestal som vyhrávať. Zato Andymu sa zvýšilo skóre. Kevina však neprekonal nikto.
"Frank sa zľakol, že by sa s tebou musel vyspať." Počul som, ako si zo mňa Andy nahlas uťahuje. Otočil som sa, pozeral na mňa, smial sa a Gerard ma naopak zabíjal pohľadom.
"Zato ty si sa začal snažiť," povedal som a podvihol pri tom obočie. "Asi ti šlo o výhru."
"Vrrr," Andy náhle tľapol Gerarda po zadku. Ten sa zvrtol a schmatol mu ruku.
"Nechaj si tie teplé hry na niekoho iného." Gerard znel vážne. Zaškeril som sa na Andyho. Ten spravil grimasu, ktorou napodobnil Gerarda. Obaja sme sa zasmiali a ja som sa už aspoň necítil tak nepríjemne. Napadlo mi, že Gerard sa asi bojí o svoj zadok. Veď aj v noci sa chodí sprchovať sám a ešte k tomu ma včera napadol, nech mu nelozím do sprchy. Čím dlhšie som tu, tým menej sa mu divím. Všade samé zvery.

Zvyšok času do večere sme hrali karty a posedávali u nás na izbe. Po večery som si hneď vzal veci a ponáhľal sa do sprchy. Gerard zase nešiel. Keď som sa začal vyzliekať, všimol som si Andyho oči. Pozeral mi na nohy. Pozrel som sa na ne, nič som tam nemal. Nevšímal som si to a vliezol som si do poslednej sprchy, kde bol včera Gerard. Rýchlo som sa osprchoval, vlasy som si neumýval. Dal som si cez seba ručník. Vyšiel som zo sprchy a chystal som si pod uterák navliecť trenky, keď som znovu zbadal Andyho oči. Už bol umytý a obliekal sa. Uvedomil si, že som ho odhalil a tak sa rýchlo otočil. Ten jeho pohľad bol jasný. Dnešné narážky tiež.
"Mal by si si to ísť rýchlo spraviť na wc." Povedal som mu ticho.
"Bože, mne už fakt šibe." Povedal, rýchlo si vzal veci a odišiel..

* * *

Ranná rozcvička bola tentokrát vážne rýchla. Zdalo sa, že ani vedúcej sa nechcelo cvičiť. Dodnes som si myslel, že je to tá najenergetickejšia osoba v tomto ústave. Potom nám rozkázala, že po obede sa máme teplo obliecť a nastúpiť si pred budovu.

Do obeda sme sa znovu učili. Väčšina však len spala na lavici. Gerard spal tvárou ku mne. Mal som chuť otočiť mu hlavu, lebo keď som naňho nepozeral, pripadalo mi to, ako keby ma pozoroval. Zdalo sa však, že naozaj spí. Neviem ako to robia, že dokážu zaspať na lavici. Keď sme skončili, strčil som do Gerarda. Zamrvil sa a rozlepil oči. Zdvihol hlavu, polovicu tváre mal otlačenú od ruky.
"Už sme skončili?" Spýtal sa ma. Rozhliadol sa po triede, takže som mu ani nemusel odpovedať, keď videl, že každí odchádza. Zdvihol sa. "Necítim si ruky," povedal zrazu.
"Čo?" Zasmial som sa.
"Necítim si ruky." Začal s nimi triasť. Vyzeral fakt komicky. Potom rozhýbal zápästia a potom zovrel päsť. Pozeral som naňho so zdvihnutým obočím.
"Ty si divný," pokrútil som hlavou a on sa usmial na svoje ruky. Myslím, že som ho videl usmievať sa asi prvýkrát, čo som tu. Nečakal som ho, kým si uvedomí, že vie hýbať rukami, pobral som sa na obed.

Vonku nás už čakala Aerobička a na prekvapenie pán Hitler. Ten na nás nekričal, náš vodca bola dneska žena. Obaja nás doprevádzali na vychádzke. Tentokrát sme neboli jediná skupina, boli sme s ešte jednou skupinou z nášho poschodia. Nikoho som tam nepoznal.
Najprv sme prešli pekne dlhú vzdialenosť a potom sme sa ocitli na veľkom ihrisku a parku. Tu sme si museli povinne zahrať futbal. Ten mi nikdy nešiel. Pán H. na nás kričal, že sme všetci lamy. Okrem Erika. Športy mu išli. Aj Kevinovi a Andymu - ako tak.
Veľmi som sa napríklad chcel smiať na Gerardovi a Benjaminovi. Aj tučkovi šiel futbal lepšie. Naša skupina prehrala - aké nečakané - a Erik nadával ako pohan.

Po hre sme mali chvíľu rozchod v okolí ihriska, s tým, že na nás museli vidieť. Podla mňa, keby niekto chcel zdrhnúť, tak sa mu to podarí veľmi ľahko.
Naša skupina sa však zložila pri lavičkách. Hneď pri nich boli hojdačky, tak som tam šiel. Erik sa pridal, ostatní ostali na lavičkách. Len tak sme sa hojdali bez slova. Neho asi štval futbal a mňa štvalo všetko a nič zároveň.

"Ahoj," ozval sa zrazu jemný hlas. Obaja s Erikom sme sa rýchlo obzreli. Stáli tam dve baby. Erik hneď vstal, tak som sa postavil tiež. Neviem prečo.
"Ahojte," odzdravil som.
"Čo vy, slečny, takto sami?" Teda, Erik bol hneď ako vymenený. Zo zlej nálady hneď taký akčný. "Nechcete sa pridať k nám? My vás pohojdáme." To je šarm.
Baby sa chechtali.
"Ja som Erik, toto je Frank, a vy ste?" Spýtal sa, už im podával ruky.
"Ja som Jane a ona Lisa."
"Teší ma."
Vstal som teda a podišiel k nim, aj ja som si šiel podať ruku. Jane, tá čo rozprávala bola blondína. Vskutku vysoká na dievča, a Lisa bola čiernovláska a ofinu mala blond. Bola podstatne nižšia od Jane. Hneď som vedel, ktorú si už Erik privlastnil, ale bol som rád, lebo Lisa sa mi páčila viac.
"Ste odtiaľto?" spýtal som sa.
Obe prikývli.
"No poďme baby, niekam si sadneme." navrhol Erik a len tak omylom zamieril k hojdačkám. Jane si sadla na prvú a Erik ju automaticky začal hojdať. Ja som teda šiel hojdať Lisu.
Najprv konverzácia viazla, nevedel som komunikovať s babami. Nebol som taký rečník ako Erik.
"Odkiaľ vlastne si?" Spýtala sa ma Lisa zrazu. Nechcel som priznať, že som tu v ústave, ale keď som pozrel dopredu, videl som ako na nás zíza celá tlupa chalanov z ústavu.
"Nechcem sa ti priznať ale asi to neuhrám. Som tu v ústave."
"Nejako som to tušila," zasmiala sa.
"Ale som tu skoro nevinne," ohradil som sa a spomenul si, ako sa prvý deň v ústave takto ohradzoval Benjamin.
"Za čo si tam?"
"Kamarát rozbil automat na cigarety a ja som bol v nesprávny čas na nesprávnom mieste.. No a ešte za nejaké zápisy a neospravedlnené hodiny, ale to by sa dalo predýchať, nebyť jeho."
"Koho, Erika?"
"Nie, niekoho iného."
Už som nevedel, čo povedať, ale začali na nás kričať chalani, že sa máme vrátiť, lebo už odchádzame.
"Prepáč, už musím ísť."
"Ešte sa uvidíme?" spýtala sa ma.
"Daj mi tvoje číslo."
"Nemám ti ho kam zapísať."
"Tak ja ti dám moje a prezvoň ma."
"Okej." Rýchlo som jej nadiktoval číslo a potom som sa ponáhľal s Erikom za ostatnými.

Hneď si nás chalani začali doberať a určite každý jeden závidel. Erik sa niesol ako hrdina.

Večer, keď som si zapol telefón, hneď mi prišiel neprijatý hovor. Napísal som jej na číslo smsku.
Ahoj, to som ja, Frank. Uloz si moje cislo. Erik pozdravuje Jane a posiela jej svoje cislo. Dufam, ze sa este uvidime.
Nevedel som, čo viac napísať, toto snáď stačí. Pripísal som tam ešte Erikove číslo na jeho nátlaky. Potom som si musel vypnúť telefón.
Dnes som si v sprchách zabudol tričko. Nikde som ho nevedel nájsť. Bol som tak mimo z celého dňa. Keď šiel Gerard do sprchy, povedal som mu, nech mi ho prinesie. Nepovedal na to nič, ale aj tak som dúfal, že mi ho prinesie.
Nepriniesol, tak som si musel ísť poňho sám. Vošiel som do spŕch a ako predtým, sedel si na okne a fajčil.
Hneď som zbadal moje tričko na stoličke. Ďakoval som Bohu, že mi ho nik neroztrhal alebo nenamočil vo vode, neošťal alebo niečo podobné.
"Ty by si mi ho aj tak nepriniesol, však?" Povedal som.
Pokrútil hlavou.
"Tak, máš novú frajerku?" Spýtal sa z ničoho nič.
"Nie," odsekol som.
"Rozumne," povedal.
"Prečo?"
"Načo, aj tak by ti to tu nevydržalo. Hyeny sa hrnú aby ti ju prebrali." Čo tým chce povedať, že nie som dosť dobrý na to, aby som si ju dokázal udržať? Teda ak by som s ňou niečo mal.
"Hovoríš z vlastnej skúsenosti?" Vrátil som mu to.
"Nie," potiahol si z cigarety. "Len nie som debil." vydýchol. "Totiž.. Načo, keď aj tak tu nezostaneš večne a oni pôjdu po ďalších. Určite sa sem za nimi nebudeš vracať z mesta, alebo odkiaľ si."

"Aj keby, je to moja vec," povedal som a odišiel som do izby. Iba žiarli..

<-Predchádzajúca časť - Pokračovanie->

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama