The Young Offenders Institute (3)

14. ledna 2017 v 21:34 | Chem |  The Young Offenders Institute

Ráno - krutá rozcvička. Vonku bolo o čosi chladnejšie ako deň predtým, kedy som si myslel, že zimšie už byť nemôže. Dúfam, že nás v zime týchto rozcvičiek ráno ušetria.
Dnes malo byť akési doobedné vyučovanie. Prišiel po mňa do izby muž, ktorý mi prvý deň vzal elektroniku. Všetci sa po raňajkách niekam rozpŕchli len ja som sa vrátil na izby. Nikto mi nepovedal, čo mám robiť.
Keď ma zaviedol do miestnosti, kde sme sa mali učiť, uvedomil som si, v akej veľkej budove sa to nachádzame. Vošli sme do izby, vyzerala úplne ako školská trieda. V nej bol náš krúžok. Zdá sa, že v ničom sme sa nespájali s ostatnými.
"Sadnite si na voľné miesto," povedal pravdepodobne náš profesor. Uvedomil som si, že mi vyká odkedy som prišiel. Rozhliadol som sa po triede. Hneď som zbadal voľné miesto pri Gerardovi v poslednej lavici. A pri tučkovi v predposlednej lavici. Josh mal po celej jej dĺžke porozťahované veci a sám zaberal trištvrte miesta. Gerard mal zase vyložené nohy na susednej stoličke. Damn, prečo práve oni dvaja!
"Neviete si vybrať?" spýtal sa profesor. Fakt mi to neuľahčoval.
Šiel som teda k tučkovi, ale ten si len tak mimochodom položil sveter na voľnú stoličku. Tak som šiel k Gerardovi. Nechcel zložiť nohy, teda som surovo odsunul stoličku a jeho nohy dopadli na zem. Nič nepovedal len sa natočil na kraj svojej lavice a lahol si na ňu. Konečne som si prisadol.
Na chvíľu som si predstavoval, ako mu mlátim hlavu do lavice, až potom som si uvedomil, že sa ma profesor pýta na meno.


"Iero, Frank." Povedal som rýchlo. On sa nepredstavil. Poškriabal sa na plešine. Prestával mi byť sympatický..
Mali sme s ním matematiku, v nej som fakt zlý. Potom sme mali slovenčinu, chvíľu som aj počúval. Diskutovali sme o stredovekých bájkach a čo bolo čím myslené..
Keď sme skončili bol som taký rád.
Šli sme sa naobedovať a po obede sme mali ešte informatiku. Všetci boli na sociálnych sieťach aj keď sme mali programovať. Každý mal v paži a vyučujúca bola také chúďatko, že ani nepípla. Prisahal by som, že sa bojí učiť na takomto zariadení a tak len prežíva. Aj tak to tu je všetko to vyučovanie len aby sa nepovedalo..

* * *

"Iero," po raňajkách ma zastavil známy hlas. Bol to profesor. "Teraz pôjdete do telocvične, tak sa držte ostatných." Povedal a hneď šiel preč.
Tak som ho teda počúvol a sledoval som Josha ako sa neochotne tacká do telocvične. Prečo by sa zrovna jemu chcelo. Tučkovi.
Na športové úkony nás mal pán Hitler. Všetci už stáli v pozore, zaradil som sa na koniec rady. Naozaj som bol najmenší. Vedľa mňa stál Andy, ani nepípol, tváril sa ako vojak. Ach.
Potom sme si mali dať 20 dĺžok telocvične tam a späť s tým, že sa po každej prekonanej dĺžke dotkneme podlahy.. Už pri siedmej som nevládal. Shit, kondičku mám skoro takú chabú ako tučko.
"Nezavadzaj." strčil do mňa Gerard.
"Strč sa!" Zakričal som.
"Hej, ty nový! O päť dĺžok viac. Keď chceš ešte viac ďalej sa zabávaj!" Super. Asi až teraz som si tak poriadne uvedomil, prečo ho volajú pán Hitler. Zrýchlil som najviac ako to len šlo, len aby som to mal už za sebou, no to ma ešte viac unavilo. Gerardove oči sa mi priam smiali do ksichtu. Motherfucker.
Všetci ostatní už mali hotovo len ja som sa z posledných síl dotýkal zeme. Keď som skočil poslednú dĺžku, zvalil som sa na zem. Chcem umrieť!
Idiot na mňa vrieskal nech vstanem, tak som sa pozbieral a šiel sa rozcvičiť k ostatným. Hrali sme basketbal, tučko ma párkrát skoro priľahol. Po hre sme išli do posilovne. To som bol zase taký nadšený. Ale našťastie, tu už sme si mohli robiť čo sme chceli, len sme museli niečo robiť. Šiel som na bicykel kde som len sedel a sem tam bicykloval..

Nikdy som tak rýchlo nezjedol obed, aký som bol vyčerpaný. Keď som odnášal tácku s tanierom, niekto do mňa strčil. Bol to Jamie. Mal rozbitú peru a červené oči.
"Čo sa ti stalo?" spýtal som sa ho.
"Hovno," odsekol.
"Čo je, máš problém?" ostal som pri ňom, keď som odovzdal tanier.
"Hej, mám. Kvôli tebe ma sem zavreli!"
Neveril som vlastným ušiam. Krv mi stúpla do hlavy. "Tak kvôli mne?" Spýtal som sa podráždene.
"A kvôli komu myslíš?"
"Ty si rozbil ten automat, nie ja!"
"Drž hubu." Povedal ticho a šiel preč.
"No tak počkaj," rozbehol som sa za ním a chytil ho za rameno. Sotil do mňa a vtedy sa na nás všetci začali pozerať. "Čo je s tebou?"
"Daj mi pokoj ty sprostý kretén!" znovu do mňa strčil. Cúvol som o krok.
"Čo je to tam?!" zakričal nejaký ženský hlas.
"Seriem na teba!" povedal som a otočil som sa na opätku.
Vtom ma zdrapil, otočil ma a chystal sa mi vraziť no uhol som sa. Neviem, kde sa vo mne objavil taký reflex. Sotil som ho, zatackal sa a takmer spadol, no zadržal ho niekto kto stál za ním.
"Okamžite prestaňte!" bola to nízka postava ženy s prísnou tvárou. Uvedomil som si, že som Jamieho strčil do nej. A ona teraz na mňa nenávistne pozerala. "Meno!"
"Iero,"
"Ktoré poschodie?"
"Tretie."
"So mnou, aj ty!" zdrapila Jamieho a už nás viedla. Ticho som kráčal za nimi. Keď sme vošli do pracovne riaditeľa ústavu a ona si sadla za vrch stola, uvedomil som si, že to ona je tým riaditeľom. Pripomenulo mi to školu a musel som sa tej absurdnosti zasmiať. Nepočula to, chvalabohu. Jamie si sadol na stoličku oproti nej ale ona ho okríkla, ako si predstavuje si sadať, že mu nič nedovolila. Niečo hľadala v šuplíku, keď naraz vstala a v ruke zvierala zväzok kľúčov. Potom sme šli s ňou a ona otvorila akési biele dvere na konci chodby. "Choď tam." Povedala mi. Vliezol som dnu a ona za mnou zamkla dvere. Uvedomil som si, že som na 'samotke'.
Jamie, ten pankhart.

Nenávidel som to tu. Neznášal som, že vždy keď sa niečo dialo, ja som bol stratený. Nevedel som o žiadnom rozvrhu a nikto mi nič nepovedal. Neznášal som Gerarda a občas aj tučka. Neznášal som ľadovú vodu v sprchách a našich debilných akože profesorov a telocvikára. A všetko tu.

Myslím, že som v tej miestnosti sedel tak hodinu, kým som si všimol na zemi fixku. Ani ma nenapadlo hľadať ju, i keď steny boli popísané rôznymi nápismi a kresbami. Tak som rozmýšľal, ako to tu nenávidím a predstavoval som si, akoby som každého zabil, že som si to ani nevšimol. Začal som si čítať nápisy. Väčšinou tam boli vyjadrené myšlienky a pocity, kde-tu nejaká básnička na 'vysokej úrovni' a zopár fakt skľučujúcich obrázkov. Niektoré nápisy boli dokonca aj v iných jazykoch alebo aj písme. Asi v azbuke, rusky som nevedel.
Začal som si čarbať v kúte. Kreslil som okno, cez ktoré by som najradšej zdrhol. Ani neviem prečo ma to napadlo, len tak.

Celá večnosť prešla, keď sa dvere zrazu odomkli. Vstal som a rýchlo sa k nim pobral. "Pre dnešok vám dúfam stačilo. A nabudúce to bude dlhšie." Povedala riaditeľka.
Cez okno som videl, že je už vonku pekná tma. Dlhšie to snáď už ani byť nemohlo. Asi už mali aj po večeri. Bol som hladný. "Keď si pohnete, ešte vám možno zostane niečo z druhej večere." Akoby mi čítala myšlienky.
Rýchlo som sa rozutekal do jedálne, ani som sa nepozrel, či už aj Jamieho pustila alebo nie.
V kuchyni som videl na stole zopár chlebov a poukladanú šunku, syry a zeleninu. Skoro ako na raňajkách. Spravil som si dva chleby a hneď ich zjedol. Na stene som zbadal hodiny, už bolo po našom časy na sprchu. Fakt super, práve dnes, keď som sa toľko namakal v telocvični. Život mi praje.

Vošiel som do izby a zvalil sa hneď na postel. Gerard sedel s prekríženými nohami na svojej posteli v kúte a Josh si sušil vlasy v uteráku.
Mal som ešte 20 minút, kým sa neosprchujú aj ostatné skupiny. Rozhodol som sa, že to dnes risknem. Čo sa už dnes môže viac pokaziť.

Z posledných síl som sa pozbieral z postele a šiel sa umyť. Nemohol som sa už dýchať, ako som smrdel. A cítil som sa špinavý. Vzal som si uterák a pyžamo a šiel som do spŕch. Na chodbe nik nebol, mal som šťastie. Vošiel som, dúfal som, že tam budem sám. Bolo tam ticho. Zložil som si veci na stoličku.
"Tak ako?" Spýtal sa zrazu niekto. Prekvapene som sa pozrel tým smerom na Gerarda. Sedel v okne a držal zapálenú cigaretu. Potiahol si.
"Robíš si srandu? Čo ako?" Spýtal som sa ho podráždene.
"Aspoň si si mohol kresliť," doplo mi o čom hovorí. Znovu si potiahol a zatváril sa fakt slastne.
"Kreslil som si takmer osem hodín." podotkol som len tak mimochodom a ďalej sa zaoberal vlastnými vecami. Už mi doplo, prečo sem Gerard chodil vždy až po tretej skupine. Bolo mi zvláštne, byť tu s ním sám. Hlavne mi prišlo trápne sa pred ním vyzliekať. I tak som si dal dolu tričko.
"Píšem im po stenách v ruštine." Aha, tak predsa azbuka.
"A?"
"Oni si radi pozerajú, čo kto nakreslil a napísal. Dešifrujú to." Pri slove dešifrujú zmenil intonáciu vo výsmešnú. "Potom na teba vysypú tisíc odhadov, čo si tým asi tak myslel a chcú ťa podla toho napraviť." Povrchne sa zasmial. "Najlepšie je, keď ti oznámia, že trpíš samovražednými sklonmi."
Znovu si potiahol a popol z cigarety odklepol von oknom.
"Nikto tu nevie po rusky ani azbuku nepoznajú."
"Myslíš že je ťažké dať si to do prekladača?" Povedal som a zdvihol som obočie. Gerard na mňa pozrel. Zarazil sa. Vyfúkol dym. Hľadel na moju hruď obsypanú tetovaniami. Potom odvrátil zrak a pokrčil plecami. "Kto by sa s tým trápil."
V boxerkách som rýchlo vbehol do sprchy, kým sa Gerard pozeral do okna. Až za múrikom som si ich vyzliekol a rýchlo na seba pustil vodu. Bola ešte chladnejšia ako vždy. Ťažko sa mi v nej dýchalo. Namočil som si vlasy a potom som si ich našampónoval, celý som sa namydlil a rýchlo to zotrel.

Počul som Gerarda, ako si niečo zadrel pre seba.
"Čo?" vykríkol som. Vytriasol som si z učí vodu.
"Že vzdycháš ako pri orgazme."
"Je strašne studená voda."
"Vážne?" Opýtal sa ironicky. Počul som, ako sa pustila voda v poslednej kabíne, nad ktorou Gerard pred chvíľou sedel v okne. Okno bolo otvorené. Rýchlo som si obmotal uterák okolo pása a utekal som ho zavrieť.
"Ty idiot! Nechal si otvorené okno." Zabuchol som ho. Ani som sa na Gerarda nepozrel, rýchlo som sa vrátil k svojim veciam a obliekol sa. Vlasy som si vyšúchal v osuške a potom som vykukol na chodbu. Nik tam nebol, tak som prebehol do izby. Vletel som do svojej postele a zababušil som sa pod prikrývkou.
"Už mi nikdy nelez do sprchy!" Ozvalo sa na mňa z dverí.
"Ha?" Nechápavo som sa otočil na Gerarda. Hneď mi to doplo. "Nebol som u teba v sprche, zatváral som okno," ohradil som sa. "Nejaký kretén ho nechal otvorené." Podotkol som ešte.

Nič nepovedal, len buchol dvermi a tiež vliezol do svojej postele..

<-Predchádzajúca časť - Pokračovanie->

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama