The Young Offenders Institute (16)

31. ledna 2017 v 23:11 | Chem |  The Young Offenders Institute

Ak by bol Gerard gay, určite by som si to všimol. Na každom je to predsa vidieť. Ale čo to jeho asexuálne správanie?
"Frank!" Kohosi ruky mi tleskli pred očami. Andy. Mohol by som sa s ním o Gerardovi porozprávať. Alebo radšej nie. "Počúvaš?"


"Ha?!" Spýtal som sa. Nejako som bol mimo.
"Nič!"
"Ale no tak, čo? Bol som zamyslený."
"Ty vieš myslieť?!" Zasmial sa.
Škaredo som naňho pozrel.
"Vonku sneží."
"Zase?" Otočil som sa a pozrel som do okna.
"Dnes si nejaký divný," povedal mi Andy a prižmúril oči.
"Je mi zima." Stiahol som si rukávy a ukryl do nich prsty. Pozrel som na Gerarda. Práve si prikladal ruky k šálke čaju. Vnútri bola vážne kosa.

Vonku nebolo o nič lepšie, ale tentokrát sme neodhŕňali sneh. Všetkým sa nám uľavilo, pretože aj keď odhŕňanie snehu netrvalo dlho, tá zima bola neznesiteľná. Aj tak vždy naša práca vyšla na zmar, lebo znovu nasnežilo. Tentokrát sme sa viezli v dodávke kamsi ďalej. Všetci boli ticho, ako na vojne. Došli sme až do kultúrneho domu kde sme robili asi len preto, aby sa nepovedalo. Totiž, mali sme spraviť výzdobu, ani neviem k akej príležitosti, ale podľa materiálu som tipoval detskú oslavu vo veľkom. Takáto práca bola pre našu skupinu to pravé. Andy a Erik si hádzali farebné stuhy a v podstate nás tam nik nekontroloval. Ale mne sa nechcelo blbnúť.

Obed bol hnusný, ale zjedol som to všetko. V ústach som mal nepríjemnú chuť. Celý deň sa vliekol. Veď bol ešte len obed.
Keď sme to zjedli, vybrali sme sa do izby. S Gerardom sme brali dva schody naraz. Bol som fakt šťastný, že sme vyliezli až na tretie poschodie, pretože ma rozboleli nohy. Chcelo sa mi spať. Hneď som aj skočil do postele a zamotal sa do periny.
"Vyzeráš choro." Gerard na mňa starostlivo pozeral.
"Nie som chorý," povedal som. Necítil som sa chorý. Vždy som vedel, keď bolo niečo zle. Bol som len unavený.
"Ideš spať?"
"Asi áno."
Otočil sa ku oknu a zrejme ma chcel nechať oddychovať.
"Gerard, mal si už frajerku?" Spýtal som sa ho priamo. Nikdy som sa nejako nezdráhal, tak prečo na to ísť pomaly?
"Prečo?" Spýtal sa. On sa tej otázke vyhýbal.
"Vyhýbaš sa tej otázke," povedal som nahlas.
"Ani nie, len ma prekvapuje."
"Už som sa ťa raz pýtal a neodpovedal si."
"Kedy?"
"Predtým, to je jedno."
"Nemal som frajerku. Nie, že by ma žiadna nechcela.."
"...ale ty si nechcel žiadnu." Dopovedal som zaňho.
"Hej... vlastne. Nie je to tak ako to znie." Zamyslel som sa, znelo to vážne ako narážka, že je teplý. "Proste, mal som iné problémy."
"Aha."
"A ty? Okrem Lisi?"
"Mal som už veľa báb, ale omrzeli ma hneď. A boli väčšinou staršie, lebo baby v mojom veku ma nechceli." Neboli to tak veľmi dôležité vzťahy, ak sa to tak nazvať dá. Boli to skôr také dávne pubertálne záležitosti. Ale nezdalo sa mi dôležité spomenúť to.
"Čo myslíš tým omrzeli?"
"Nebavilo ma to. Vždy mi po krátkej dobe začali liezť na nervy. Jedna bola príliš ukecaná, druhá príliš tichá alebo naivná, ďalšia príliš... neviem."
Gerard kývol hlavou, akoby porozumel a potom si šiel sadnúť na posteľ. Asi sa chcel ešte rozprávať, ale ja som už chcel spať, tak som zavrel oči.

Vstal som, až keď ma zobudil krik z chodby. Nešiel som sa pozrieť. V izbe bola tma a bol som v nej sám. Prinútil som sa vstať, aj keď som bol ešte viac unavený ako predtým, a šiel som sa pozrieť, čo sa deje. Na chodbe už nik nebol, ale v spoločenskej miestnosti sedel celý náš krúžok. Prisadol som si k Benovi na gauč. Nálada sa mi po chvíli zlepšila.
"A najmenej vždy robí Edd. Celý čas sa niekde schováva a potom dostane toľko isto bodov ako ostatný čo makajú." Povedal Erik a pritom Andymu strkal do tváre svoju špinavú ponožku.
"Fuj." Andy sa ho pokúšal zbaviť.
"A ako dobre si to vždy zariadi." Ozval sa Kevin.
"A ešte k tomu ma má vedúci celkom rád."
"Keď sa mu strkáš do riti." Ozval sa zas Erik a všetci sa strašne rozosmiali.
"Musím sa niekomu strkať do riti, keď ma Gerard stále odmieta." Andy sa načiahol k Gerardovi a snažil sa naňho vyliezť. Gerard ho ale úspešne skopával dole. "Už nevládzem," povedal Andy a zadýchane sa zvalil pod Erikove nohy. Každému sa páčilo, keď Andy obťažoval Gerarda. Aj mne to prišlo dosť komické, ale Gerard to hrozne nenávidel. Nikdy to nebral ako žart.
"Prečo to tak hrozne neznášať?" Spýtal sa Kevin. Akoby mi čítal myšlienky.
"Ani tebe by sa to nepáčilo."
"Veď sú to len žarty."
"Vy máte žarty z toho, že sa mi to nepáči."
"Pravda." Pridal sa do debaty Erik a tým sa skončila.

Večer som sa nešiel osprchovať. V tej zime som sa ani nespotil a okrem toho sa mi vôbec nechcelo. Gerard bol v sprche s ostatnými, takže som mal chvíľu pre seba. Tak ako obvykle - nevyužil som ju.

"Brr." Vtrhol do izby Gerard. Mal mokré vlasy. Za žiadnu cenu by som si teraz vlasy neumýval. Síce v poslednej dobe nebola voda až taká ľadová, aj tak bolo ťažké donútiť sa vliezť pod sprchu.
"Divím sa ti, že si si umyl vlasy."
"Mám dlhšie vlasy, treba sa o ne starať aj v zime."
"Nechceš si ich už dať ostrihať?" Za ten čas čo som tu mu viditeľne narástli.
"Ešte nie." Gerard zatriasol hlavou a mokré, tmavé pramienky vlasov mu padli do očí. Odhrnul si ich. Potom sa strčil pod perinu a zhasol lampičku pri posteli. Ja som takú nemal. V izbe bola tma.
"Myslím, že tak skoro nezaspím."
"Nečudujem sa, spal si celé doobedie."
"Bola mi zima a posteľ ma uspávala."
"To ti verím, ale za tú nudu v noci to nestojí."
"Čo robíš keď nevieš zaspať?"
"Sedím v okne a pozerám sa von.""
Zasmial som sa, lebo som si spomenul na poslednýkrát. "A potom ťa na druhý deň bolí chrbát."
"Áno." Aj keď som nevidel Gerardovu tvár, vedel som, že sa pousmial.
"Gerard? Tebe fakt tak hrozne vadí, keď má na teba Andy sexuálne narážky?"
"Aj áno. Nie som teplý."
"Veď ani on nie je."
"Ako vieš?"
"Lebo mi to povedal."
"Ale tu sú teplí aj tí, čo nie sú."
Zamyslel som sa. Už mi raz o tom Kevin hovoril. Alebo aspoň naznačil. "To je hlúposť." Neveril som tomu. Veď ani ja som nemal divné predstavy o chalanoch a už som tu takmer tri mesiace. Vau! Tri mesiace. To ubehlo.
"Proste sa mi to hnusí."
"Hnusí?"
"Tebe nie?"
"Čo presne myslíš?"
Gerard sa zamrvil. "No... Keď sa dvaja muži bozkávajú."
Predstavil som si, ako sa Andy bozkáva s Gerardom. Bola to naozaj divná predstava, trochu na smiech, ale neprišlo mi to tak nechutné, aby som zvracal.
"A... ešte."
"Čo ešte?"
"Keď sa dotýkajú a hladia a...ble."
Toto som si už vážne nechcel predstavovať, ale stále mi behala po rozume predstava Andyho a Gerarda.
"No povedz, nehnusí sa ti to?" Spýtal sa Gerard.
"Ja nad tým nerozmýšľam." Aj keď som pred chvíľou rozmýšľal, ale myslím tak celkovo nie.
"Ani ja nie."
"Ale veď sa ti to hnusí."
"Dobre, preto nad tým nerozmýšľam."
"Hmm..." Otočil som sa na bok smerom k Gerardovi. "A aké iné problémy si mal, keď si nechcel frajerku?"
"Určite nie nejaké sexuálne nezrovnalosti." Gerard znel podráždene. Asi som sa ho mojimi otázkami trochu dotkol.
"Na nič také by som nikdy nenarážal. Zvlášť v tvojom prípade nie."
"Čo? Prečo?"
"Pretože ty si takéto veci berieš až príliš k srdcu. Pýtam sa vážne."
"Dobre."
"Tak?"
"Problémy v rodine." Viac nepovedal.
"Aha." Túto tému som ani veľmi rozoberať nechcel. Gerard by mi veľa nepovedal.
"A okrem toho, žiadna mi neprišla ničím zaujímavá. Také bežné párty pipky."
"Také sa o teba zaujímajú?" Spýtal som sa. Gerard mi neprišiel práve ako ten tip, čo zabíja čas diskotékami.
"Normálne baby ani nie."
"Prečo?"
"Lebo nie som tak dobrý? Čo ja viem. Možno sa nesnažím."
"Ani ja sa nesnažím, to príde samé. Možno si si ich zaškatuľkoval ako párty pipky."
"Ale ty si... ja nie som taký zaujímavý tip ako ty."
"Ale," nevedel som, čo povedať. Gerard mi zložil kompliment. Možno by sa patrilo vrátiť mu ho. Ale ja to neviem. "Podľa mňa sa len dobre nepozeráš. Normálna baba po tebe nebude hádzať nohavičky len tak sama od seba."
"Aj tak by som nemal čas."
"A čo robíš vo svojom voľnom čase?"
Gerard si zívol. Len dúfam, že ho tento rozhovor nenudí. Chvíľu bol ticho. "Asi všetko, čo sa vymyká normálu."
Nechápal som, čo tým myslí. "Pod tým si neviem nič predstaviť."
"Napríklad som chodil na spev a do školského zboru. Trochu sa za to hanbím."
"Wau," nevedel som si predstaviť, ako Gerard spieva. Je taký tichý. "Prečo sa za to hanbíš?" Spýtal som sa.
"Neviem. Lebo chalani väčšinou hrajú futbal a tak. A ja spievam. Ale zo zboru ma už asi vyhodili, lebo som tu už dosť dlho."
"Koľko?"
"Pol roka."
"ČO?" Vzpriamil som sa na posteli. "A to sa môže?"
"Nie."
"Ako to?" Nechápal som to. Gerard predsa musel veľa zameškať v škole. Celý polrok. Určite bude musieť opakovať. Alebo minimálne robiť skúšky zo všetkého, čo zameškal.
"Chce sa mi už vážne spať. Porozprávame sa nabudúce."
"Ale no tak," prosil som ho. Zrazu mi prišiel jeho život úplne zaujímavý.
"Dobrú noc," šepol.

Ľahol som si. "Dobrú," šepol som tiež a otočil som sa na chrbát. Aspoň mám o čom premýšľať...

<-Predchádzajúca časť - Pokračovanie->

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama