The Young Offenders Institute (14)

26. ledna 2017 v 22:20 | Chem |  The Young Offenders Institute

Hey, vďaka za komentár a k tej slovenčine, chápem, že to je niekedy ťažké. V budúcnosti sa budem snažiť používať viac výrazov, ktoré máme v cz/sk podobné/rovnaké. :)


So silne bijúcim srdcom som otvoril dvere a vošiel dnu. Hneď som zbadal Gerarda. Bol v izbe sám. Asi preto Grace hneď vedela, za kým idem. "Ahoj," pozdravil som ho.
"Ahoj," odzdravil a pozrel na čaj.
"Priniesol som ti čaj."


"Kto ťa poslal?" Neznel podráždene, ale nebolo to najkrajšie privítanie.
"Nikto, len som sa už nemal s kým hádať. Aj tebe to určite chýba."
"Nie," Povedal potichu a pozrel sa inam. To znamenalo, že ma nechcel vidieť? Veď prečo by ma aj mal chcieť vidieť, však... "Teda tie hádky. Tie mi nechýbali." Dodal hneď. Takže ja som mu chýbal? Ale prečo by som mal? Veľmi mi to neujasnil.
"Ani mne." Povedal som rýchlo a položil som čaj na stôl vedľa postele.
"Ďakujem."
"Ako sa máš?" Spýtal som sa a sadol som si vedľa na voľnú postel.
"Hrozne sa nudím. Neviem čo mám robiť."
"Ja sa sám tiež hrozne nudím."
Gerard mi venoval krátky pohľad a potom bolo chvíľu ticho. Naraz mi zrak zastal na jeho ruke a ja som si predstavil, ako každý vo filme drží svoju milovanú osobu v nemocnici za ruku. Gerard zaťal päsť. Možno vytušil, na čo myslím. Hlúposť. Ani by som ho nikdy za ruku nechytil, to je jasné. Mne už snáď šibe.
"Budem sa nudiť keď odídeš domov." Nevedel som, čo mám povedať a nič lepšie ma nenapadlo. No bola to aj celkom pravda, aj keď s Gerardom som sa nikdy nejak extra nebavil. Ale na druhej strane, aspoň som nikdy nemal ten pocit, že som sám.
"Ešte tak skoro nepôjdem, ale teším sa, že už neuvidím ksicht Beatrix."
"Nečudujem sa."
"A aj tak príde niekto nový. Už dlho nikto neprišiel. Musia zase niekoho odchytiť."
"Nerád sa zoznamujem." Podotkol som. Nechcel som nikoho nového. Ak by prišiel niekto ďalší ako Gerard, už by som to nezvládol. Nie, že by bol Gerard až taký... Gerard nie je veľmi priateľský.
"To máme spoločné. Ale myslel som si, že ty si skôr taký spoločenský tip. Hneď si si tu našiel priateľov a rovno aj frajerku."
"To Andy je spoločenský, on ma s každým zoznámil. A frajerku sa mi podarilo zbaliť len tak, že som bol v nesprávny čas na nesprávnom mieste. Ani som nevedel, o čom sa mám s ňou baviť."
"V nesprávny čas na nesprávnom mieste?" Spýtal sa. Nechápal som. Len som pokrčil plecami, nechcel som vyzerať ako debil.
"Myslíš si, že som až taký kretén?" Spýtal som sa priamo a nebol som hrubý.
"Čo?" Gerard na mňa vyvalil oči.
"No.. keď chodím s Lisou a tak. A neviem sa vyjadrovať."
"Nikdy som nepovedal, že sa nevieš vyjadrovať."
"To je jedno." Rýchlo som prerušil debatu a znovu nastalo ticho.
"Tak ja už pôjdem, maj sa." Vstal som a vybral sa k dverám. Gerard ma pozdravil a povedal ďakujem. Už som sa neotočil. Trochu som to pokašlal. Ale nepovedal mi priamo, že si to nemyslí. Keby si to nemyslel, tak by mi hneď povedal 'Nie Frank, nemyslím si, že si kretén.' A bol by pokoj. Fuck, načo to tak vôbec riešim.

Na telesnej nám dal Hitler poriadne zabrať. Moja kondička bola naozaj veľmi chabá. Hrozne som chcel byť chorý a ležať v postieľke tak, ako Gerard. Vedel som, že dnes sa má vrátiť, ale ráno som sa zobúdzal ešte sám. Včera vôbec nevyzeral chorý.
A naozaj sa vrátil. Po obede, keď sme hrali šípky, zabudol som nejaké v izbe a tak som šiel po ne. Hneď keď som otvoril dvere, zbadal som Gerarda ako zoskakuje z jeho okna.
"Ahoj," pozdravil som a snažil som sa znieť milo.
Usmial sa a pristúpil ku mne. "Ahoj," odzdravil. A potom roztvoril ruky. Fuck. Objal ma. Holy shit. Gerard Way prejavil kúsok citu.
Uvedomil som si, že stojím ako soľný stĺp a rýchlo som okolo neho obmotal ruky. Bolo to divné, aj keď ma hneď pustil. Prehltol som nasucho, obával som sa, že sa mi bude triasť hlas.
"Chceš si zahrať šípky?"
Gerard mykol plecami.
"Tak poď." Vzal som zvyšné šípky a šli sme. Tam už sa Gerard bavil s ostatnými a ja som ho nejako vypustil z hlavy.

Vo štvrtok sme šli von. Ako vždy, samozrejme. Sneh bol už takmer všetok roztopený. Vonku bola riadna kosa, ale svietilo slnko. Bolo pekne. Cestou na ihrisko som sa rozprával s Gerardom, čo bolo fakt fajn. Dúfal som, že tento deň sa ponesie v takomto duchu až do večera. Odkedy je Gerard zdravý, tak sa s ním celkom v pohode bavím. A nie je taký namyslený a nadutý, ako som si myslel. Aj keď... veľa toho nenahovorí.
"Idem už, tam je Lisa." Povedal som Gerardovi a utekal som za ňou. Ani som nečakal na Erika.

"Ahoj," pozdravil som ju a hneď som jej dal poriadnu pusu. Objala ma. Šli sme si sadnúť aj s Jane a Erikom na hojdačky. Boli studené, tak som si vysadil Lisu na kolená, aby nemrzla. Chvíľu sme sa hojdali, ale bola mi zima. A nudil som sa. Erik stále kecal. Ani som sa nesnažil dostať sa k slovu.
"Dnes si nejaký smutný." Zašepkala mi zrazu Lisa do ucha.
"Hmm? Smutný? Dnes je pekný deň."
"Tak nad čím rozmýšľaš?" Spýtala sa. Nejako túto otázku nemám rád. Ale rozmýšľal som nad tým, že by som si chcel spraviť vodičský preukaz na motorku. Naozaj som veľmi mimo myšlienkami.
"Nad ničím," povedal som a usmial som sa.
Potom som videl, ako nás už Kevin volá. Rozlúčil som sa a utekal som späť. Pričlenil som sa k Gerardovi ale už sme sa viac nerozprávali. Vyzeral, že je hlboko v myšlienkach.

Keď som sa večer osprchoval, čakal som, kým príde Gerard. Šiel do sprchy zase posledný. Ktovie, či sa ešte štverá do okna aby si zapálil cigaretu. Predstavoval som si, ako asi lezie do okna. Musí to vyzerať komicky.
"Gerard?" Prehovoril som k nemu až keď ležal a svetlo bolo zhasnuté. Čosi zamrmlal. "Fajčíš ešte?" Spýtal som sa ho.
"Nie, už vôbec." Zamrvil sa a otočil sa mi tvárou, aj keď bol až na druhom konci izby a nás predeľovala prázdna postel po Joshovi. "Keď si rozbil ten automat na cigarety...fajčil si?"
"Nie, ale Jamie áno." Odpovedal som.
"Aha."
Potom bolo zase ticho.
"Spíš?" Spýtal som sa po chvíli. Nešlo mi zaspať.
"Čo sa deje?"
"Otravujem?" Spýtal som sa, pretože Gerardov hlas znel trochu otrávene.
"Nie, ešte nespím." Žiadne otrávenie v jeho hlase. To sa mi len zdalo.
"Mal si niekedy frajerku?" Spýtal som sa ho, aj keď ma to úprimne nezaujímalo. Len som chcel načať túto tému.
"Prečo?" Reagoval hneď.
"Lisa ma už nebaví. Možno si mal pravdu."
"Možno som nemal. Čo ja viem. Prečo ťa už nebaví?
"Vôbec ju nemám rád. Môžem jej klamať priamo do očí. A často ani nepočúvam, čo hovorí. Je otravné za ňou loziť, keď vidím, že vy sa všetci vonku bavíte."
Gerard sa potichu a krátko zasmial. "Tak sa s ňou rozíď." Povedal priamo.
"Erik ma zabije."
"Prečo by mal?"
"Budú ju mať na krku."
"Snáď nebude chodiť von, keď už nebude do páru."
"Aha," rozmýšľal som. "Ale.. ako? Mám ju ignorovať? Alebo jej povedať priamo?"
"Rovno jej to povedz. Nesmieš byť také zviera a nechať ju bez vysvetlenia."
"Hej, to je pravda." Aj keď tak by to bolo ľahšie.
"To ťa fakt len nebaví?" Geradovi to zrejme nešlo do hlavy.
"Aj tak s ňou nebudem mať ani príležitosť spať." Povedal som na rovinu. Gerard bol ticho. No a čo, že sa nepotrebujem snažiť, keď z toho aj tak nič nebudem mať. Viem, že to znie akoby ma zaujímal iba sex. V tomto prípade to tak asi aj je.
"Zbieraj body a budeš môcť ísť na vychádzku."
"Mne sa fakt nechce. Kašlem na to. A okrem toho, ešte teraz mi je zima na zadok z tých hojdačiek."
"Mne je zima zo sprchy, brr.."

"Hej, aj to." Skonštatoval som. Potom bolo znovu ticho, no tentokrát až do rána...

<-Predchádzajúca časť - Pokračovanie->

 

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama