The Young Offenders Institute (13)

25. ledna 2017 v 15:00 | Chem |  The Young Offenders Institute

Večerná beseda bolo to posledné, čo som v tento deň potreboval. Opäť Matka Tereza a jej hlúpe otázky.
"Tak, aké boli prázdniny? Kto bol na prázdninách?" Pýtala sa a niektorí zdvihli ruky. "Čo ty Erik?" Spýtala sa ho. Prvýkrát debata nezačala mnou. Super.


"Nič moc, doma to bolo ako každý rok. Aj mi to tu chýbalo." Tváril sa smutne. Na chvíľu sa naše pohľady stretli. Rýchlo som sa pozrel inam. Divné, keď som sem prišiel, Erik najviac vyskakoval, že chce ísť domov. Chvíľu sa bavili, ale z neho nevyliezlo nič podstatné.
"A ty, Gerard? Počula som, že si bol doma na Silvestra."
"Hej. A čoskoro odídem."
"Už na stálo?"
"Áno."
Takže Gerard odíde?
"A tešíš sa?" Spýtala sa.
"Áno." Povedal a pozrel na mňa. Mám pocit, že ma tu všetci nenávidia.
Potom však prešla téma k darčekom.
"Obdarovali ste sa aj tu navzájom?" Nikto nič nepovedal. "Čo ty Frank?" Rýchlo som pokrútil hlavou.
"Už sme mali končiť." Podotkol som.
"Nedostal si žiadny darček?"
"Nie!" Povedal som a pozeral som do zeme. Nechcel som hovoriť o šípkach kvôli Erikovi a o cédečku od Gerarda tiež nie.
"Ja by som o niečom vedela." Vedel som, že naráža na Gerarda.
"Už sme mali končiť." Zopakoval som.
"Nevenuješ mi minútu?" Spýtala sa ale ja som bol ticho. Ani som na ňu nepozrel. Nevenujem jej ani sekundu! "Dobre, tak sa uvidíme ďalší piatok."
Konečne.

V sobotu sme sa po rozcvičke a raňajkách vybrali von s lopatami. Odhŕňali sme sneh. Niektoré skupiny odhŕňali len v našom areály. Tí to mali najlepšie. My sme šli zase na faru a do okolia kostola. Sneh musel byť dokonale odhrnutý a chodníky sme ešte posýpali štrkom aby sa nešmýkali. Bolo to kvôli babičkám. Bola hrozná zima a vonku mrzlo. Stále som nemal rukavice, ruky som si vôbec necítil. Skrýval som si ich v rukávoch a potom sa mi s lopatou narábalo veľmi nemotorne.
"Chceš rukavice? Môžem ti požičať. V izbe mám ešte jedny." Prehovoril ku mne Andy. Len som pokrútil hlavou a ďalej som makal. Nič už nepovedal.
V nedeľu sme znovu odhŕňali sneh, pretože v noci nasnežilo nanovo. Museli sme ísť už skoro ráno, kvôli rannej omši. Všetci boli hrozne ticho, pretože boli unavení. Tak ako ja. Po obede som si ľahol a podarilo sa mi zaspať. Keď som vstal, bol som v izbe sám. Gerard tu nebol. Asi bol s ostatnými. Vyšiel som na chodbu lebo sa mi chcelo ísť na wc, no zastavil ma Benjamin.
"A-aj ty si cho-chorý?" Spýtal sa ma Ben.
"Nie, prečo?"
"G-ge-gerard je ch-chorý!"
"Ako chorý?"
"M-má teplotu."
"Aha," tak mu treba.

Gerard sa nevrátil na izbu ani v pondelok, neukázal sa ani na predobedňajšom vyučovaní. Aj tak by nesedel so mnou, ale v Joschovej lavici predo mnou. Nevadilo mi, že chýbal, pretože v jeho prítomnosti som sa cítil nepríjemne. Ale na druhej strane, bol som hrozne sám. Aspoň som však vedel, že ešte neodišiel navždy.
Ktosi mi hodil papierik do hlavy. Hneď ma napadlo, že takéto spôsoby má len Andy.
"Čo je?" Spýtal som sa odmerane.
"Kedy sa vráti Gerard?"
"Ako to mám vedieť?"
"Veď ste kamoši."
Nič som na to nepovedal. Len som sa otočil a sústredil som sa na literatúru. Aspoň som sa tak tváril.

Po vyučovaní som sa hrozne vliekol. Zdalo sa mi, že Andy na mňa čaká, ale potom šiel preč. Tak som vyšiel z triedy, ale bol na chodbe a predsa na mňa čakal.
"Čo je s tebou? Už ma tri dni ignoruješ."
"Nič." Povedal som a šiel som ďalej.
"Boha, Frank, prosím."
"Čo?"
"Ak ti ide o tie moje teplé narážky tak ja nie som gay! Nemusíš sa báť, že si na teba robím zálusk. Je to len môj spôsob srandy."
Nechápavo som naňho pozrel. Bolo mi ho ľúto, vyzeral zúfalo, ale chcelo sa mi smiať. Aj tak som si udržal vážnu tvár.
"Už s tým prestanem."
"Nejde o to!" Rýchlo som ho prerušil.
"Tak o čo?"
"Len sa niekomu zdá, že sa priveľa kamarátime." Naznačil som.
"Komu? Čo? Gerardovi? Lise?"
"Lise? Prečo by jej to malo vadiť. A odkiaľ by to vedela. A Gerarda tiež nechápem."
"Tak prečo?"
"Ide o Erika. Žiarli, keď sa stále bavíš so mnou a na neho kašleš."
Andy sa hlasno rozosmial. Potom mi obmotal ruku okolo ramena. "Ja už som si myslel, že som ti niečo spravil."
"Nič si nespravil, ty teploš." Usmial som sa a striasol som jeho ruku z môjho ramena.
"Takže môžem mať teplé narážky?" Spýtal sa pobavene a chytil mi hlavu do dlaní. Celou silou sa ku mne tisol a natŕčal pery. Bránil som sa, aj keď bolo jasné, že mi pusu nedá. On sa len smial a nechal ma.
"Kde je Gerard?" Spýtal som sa ho priamo. Nechcel som zastierať čo ma trápi.
"Nevieš? V nemocničnej izbe, pravdepodobne."
"A koľko tam bude?"
"No, kým sa neuzdraví. Ty sa s ním nebavíš?"
"On sa nebaví so mnou."
"Prečo?"
"Raz sa so mnou normálne baví a raz je ku mne odporný. A stále je nadutý a neviem.. je taký rozmaznaný?"
"Nie." Andy sa usmial. "On je proste taký tip. Buď ťa má rád, len ti nedôveruje, alebo ťa neznáša, a to že sa s tebou rozpráva... Vieš porozprávať sa dokážeš aj s niekym koho nemáš rád."
"Pche.. Nič som mu nespravil."
Andy pokrčil plecami. "Ja neviem, veď sa ho spýtaj, či má problém."
"S vami sa baví normálne?"
"No, vlastne aj áno. Občas sa bavíme. Neviem. Nejako sa ním veľmi nezaoberám."
Vzdychol som si.
"Ale veď ho nerieš," Andy sa usmial a buchol ma po ramene. Potom šiel do svojej izby. Kašlal som na to, či niečo Erikovi povie, alebo nie.

Po obede som sa rozhodol, že sa pôjdem pozrieť, kde je Gerard. Nikde som žiadnu nemocničnú sálu, alebo čo to, nevidel. Videl som však Matku Terezu, tak som šiel za ňou.
"Prosím Vás?"
"Frank? Čo si prosíš?"
"Neviete, kde sú tí, čo sú chorí?"
"No doma predsa."
"Doma?" Andy nehovoril, že je Gerard doma.
"Možno ešte v nemocničnej izbe, pokiaľ to nie je vážne."
"A kde to je?"
"Tam ale nemôžete ísť."
"Prečo?"
"Lebo sa nakazíte a potom nakazíte aj ostatných."
"Ale prosím vás," mávol som rukou a pretočil očami. Beatrix sa zasmiala.
"Musíš sa spýtať niekoho iného, nie mňa." Bože.. Neotravoval som sa s ňou už ani minútu a šiel som radšej pohľadať Grace.

"Grace, prosím, smiem ísť niekoho navštíviť do nemocničnej izby?"
"Gerarda Waya?"
"Áno," ako to sakra vedela?!
"A prečo? Veď on sa vráti na izbu už zajtra."
"Zoberiem mu tam čaj." Napadlo ma zrazu.
"Frank, tam vy nesmiete. Môžeš sa nakaziť."
"Sama ste povedala, že sa už vráti na izbu. Nemôže byť už chorý."
"Prečo ho chceš ísť tak veľmi pozrieť? Ste dobrý kamaráti? Ja mám s ním len zlé skúsenosti." Spomenul som si, ako mu prikazovala vyhádzať šatník.
Pokrčil som plecami. Sám som nevedel, či sme vôbec kamaráti.
"No čo?"
"Neviem, trochu sme sa pohádali a chcem si to ísť vyžehliť." Nebola to tak celkom lož.
"Ale," Grace sa usmiala. "Tak fajn, choď do kuchyne nech ti zohrejú vodu na čaj, že ťa posielam."
Rýchlo som utekal, aby som si to nemal čas rozmyslieť.


O chvíľu som si už zohrieval ruky na teplom hrnčeku jahodového čaju a niesol ho Gerardovi...

<--Predchádzajúca časť - Pokračovanie-->

 


Komentáře

1 Marky Marky | 25. ledna 2017 v 16:32 | Reagovat

Po letech jsem se začetla do nějaké Frank/Gerard povídky a super! :D Jsem zvědavá, jak se to dál vyvine, zvlášť když je Gerard takový morous :) S napětím čekám na další kapitoly. I když ta slovenština mi občas dává zabrat... hned první věta povídky: "Sedel som na múriku..." to jsem si říkala wtf? :D Musel pomoct google :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama