The Young Offenders Institute (11)

21. ledna 2017 v 13:41 | Chem |  The Young Offenders Institute

"Frank, spíš?" Ozvalo sa z vedľajšej postele. Vždy mi prišla táto otázka trochu absurdná, ale práve teraz sa mi páčila. Nevedel som zaspať a vidina toho, že mi k tomu niekto dopomôže bola vážne skvelá.
"Nie," odpovedal som. "Prečo?"


"Máš rád Nový rok?" Spýtal sa, čím ma úplne prekvapil.
"Hmm...Ani neviem," pokúsil som sa zamyslieť. Posledný Nový rok som sa túlal po vonku s Jamiem, ale nikdy ma nezaujímala pyrotechnika a tak. "Asi ani nie, a ty?"
"Chcel by som ísť na Nový rok domov."
"Naozaj?" Opäť ma prekvapil.
"Nemám ho rád, pretože u nás nikdy nebol zaujímavý. Až poslednýkrát, keď som sa priotrávil alkoholom na nejakej párty a to len preto, aby som naštval našich. Mali sme problém so sociálkou. A roky predtým som bol s Michaelom vždy niekde vonku. Ale nejako verím tomu, že ako na nový rok, tak po celý."
"Takže si plával celý rok v alkohole?" Spýtal som sa a Gerard sa krátko zasmial. Netušil som, prečo má potrebu zdôveriť sa mi.
"Nie, len by som už chcel byť aspoň s Michaelom. Tešil som sa, že som tu na Vianoce a nemusím byť doma, ale už mi to tu trochu prerastá cez rozum."
"Prečo si nechcel byť na Vianoce s rodinou?" Spýtal som sa. Gerard neodpovedal. Vedel som, že asi sa o tom nechce rozprávať, ale sakra neznášam, keď mi niekto neodpovedá. Nechal som to tak. "Kto je Michael?" Spýtal som sa radšej.
"Brat," spomenul som si na Mikeyho, ktorý podával Gerardovi môj darček. Takže Gerard vlastne nič od rodičov nedostal. Chudák.
"Aha."
Potom som už zaspal, neviem, či aj Gerard. Skôr, než som však zaspal, uvedomil som si, že cez Nový rok tu budem sám ako prst. Gerard mi ale chýbať nebude...

"Gerard, kde si mám ísť požičať to rádio a komu dať lístok?"
Gerard zdvihol plecia. "To vážne neviem. Skús Grace, ja som to vybavoval cez Beatrix."
Vau. Neviem si predstaviť, ako sa musel Gerard cítiť trápne, keď si od Matky Terezy pýtal tie body a tak. Určite sa ho pýtala tisíce hlúpych a trápnych otázok. Muselo to byť nepríjemne.. Ale keď si to Gerard pýtal od nej, aký čas dozadu vedel, že mi dá na Vianoce darček? Musel si to premyslieť ešte pred prázdninami, keďže ona už šla domov. Takže to nebola len ľútosť, čo ho primäla obdarovať ma?
Hľadel som na Gerarda a sledoval, ako si zaväzuje šnúrky na číňanoch. Ten chlapec je ale uzavretý.

Grace mi vydala rádio a ja som si ho na izbe zapojil a celý deň som potom s Gerardom dokola počúval cédečko. Zdalo sa, že sa mu tá hudba tiež páči. Keď si začal čítať knihu, chcel som to vypnúť, ale on ma zastavil, aby som to nechal bežať. Inak sme sa nebavili celý deň.

* * *

Bol piatok a Gerard si už večer začal baliť niektoré veci. Trochu ma to zarazilo, veď chcel ísť domov len na jeden deň. Odchádza snáď navždy? Nepýtal som sa ho. Nechcel som sa s ním zbytočne rozprávať. Dnes som vrátil rádio a v izbe bolo zrazu hrozné ticho. Nechal som Gerarda samého a šiel som sa osprchovať. Keď som vychádzal zo sprchy, Gerard sa práve vyzliekal. Už nemal tričko.
"Ty už nefajčíš?" Spýtal som sa. Napadlo ma to, pretože som ho už dlho nevidel vysedávať hore v okne. Ktovie, ako tam vždy vyliezol.
"Už som s tým prestával dlho, a teraz už nemám zásoby."
Gerard si vážne pomaly rozopínal opasok. Čakal, kedy vypadnem. Asi sa hanbil. Mal tak neprirodzene bledú pokožku... Rýchlo som si vzal veci a šiel som preč.

"Frank?"
"Hmm.." rozlepil som oči a videl som, ako nado mnou stojí Gerard. Mal na sebe bundu a čiapku. Vzpriamil som sa.
"Ja len, že už idem. Tak sa maj." Usmial sa. "Prepáč, že ťa budím."
"To ti neodpustím." Povedal som a tváril som sa podráždene. "Uži si to," usmial som sa rýchlo a zaboril som tvár do vankúša. Myslím, že teraz sa tu už vážne unudím k smrti. Rozleteli sa dvere. "To už si späť?" Spýtal som sa Gerarda, ktorý si asi niečo zabudol.
"Iero, máte návštevu, tak rýchlo vstaňte." Bol to hlas profesora. Rýchlo som vstal a nahádzal na seba veci, ktoré som mal na sebe včera.
V jedálni za jedným zo stolov sedela teta. Cerila na mňa tie jej škaredé zuby a zároveň sa mračila. Usmieva sa alebo vrčí?
"Ahoj, Frankie." Pozdravila ma tak milo, ako snáď nikdy. Asi si myslela, že ju niekto počúva a dohliada na to, ako sa ku mne správa. Vždy bola trochu paranoik. Chvíľu som tam s ňou sedel a modlil sa, nech už vypadne. Hrozne ma štval ten jej blbý ksicht. Prišla len preto, aby sa nepovedalo, a záhadne sa ponáhľala preč.

Už sa stávalo zvykom, že som sedel za krajom stola a hrýzol suchú hrianku. Bol som hrozne unavený, pretože v noci sme museli povinne zostať hore a čakať do polnoci, aby sme videli ohňostroj. Vážne som nemal rád Nový rok. Rozmýšľal som, kedy sa už vrátia ostatný. Nudil som sa. Všetko ma zase štvalo. Myslel som na Jamieho. Či mal skutočne nejaký problém, alebo sa odtiaľto len vážne potreboval dostať. Dúfam, že neskončím tak isto.
Z myslenia ma vytrhla známa tvár. Zbadal som Andyho, naozaj to bol on? Mihol sa za dverami. Položil som hrianku na holý stôl a utekal som tam. Bol to on!
"Frank!" Odhodil bundu a vrhol sa na mňa. Nečakal som zase také veľkolepé uvítanie, ale tešil som sa. Mačkal ma a objímal. Neprišlo mi to teplé, ale prirodzené. Ponad Andyho plece som zbadal aj Gerarda. Zamával som mu, zatiaľ čo Andy ma ešte stále objímal. Pootvoril ústa ale neodzdravil.
"Niečo pre teba mám. Zavri oči!" Prekvapene som pozeral na Andyho. Bože, prečo mi naraz každý dáva darčeky, keď ja pre nikoho nič nemám? "No zavri!" Zopakoval. Zavrel som teda oči.
Potom mi Andy niečo veľké vložil do rúk. "Nestihol som to zabaliť," povedal, tak som otvoril oči. Oh, Fuck. Boli to elektronické šípky.. A... muselo to byť vážne drahé. Usmieval som sa však od ucha k uchu. Andy vedel, že mám rád šípky.

"Ďakujem ti!" Povedal som a objal som ho. Cez jeho plece som zase videl Gerarda. Pozeral na nás. Asi bol len zvedavý, čo som dostal...

<-Predchádzajúca časť - Pokračovanie->

 


Komentáře

1 ┼Nemessis mor Morticie ┼ ┼Nemessis mor Morticie ┼ | Web | 21. ledna 2017 v 20:52 | Reagovat

krása jako vždy

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama