The Young Offenders Institute (10 časť 1)

17. ledna 2017 v 21:38 | Chem |  The Young Offenders Institute

Bol to vážne Jamie? Stále mi znelo v hlave. Musel som to zistiť. Vybehol som z izby a utekal som dole schodmi. Bral som dva schody naraz, na sekundu ma napadlo, že toto som ešte nikdy neskúšal. Prvé poschodie bolo plné ľudí, chalanov a vychovávateľov. "Neviete, kto to bol?" spýtal som sa nejakých chalanov, čo stáli najbližšie. Pokrčili plecami. Zúfal som sa rozhliadol, či mi to niekto nepovie. "Nevieš náhodou, čo sa stalo?" spýtal som sa jedného, čo stál sám.
"Jeden chalan z prvého si dorezal ruku sklom z pohára." Chalan sa tváril vážne zhrozene.
"A kto?"


"Jamie Tyler, poznal si ho?"
Oh, God. Ustúpil som, už som neodpovedal. Naozaj to bol Jamie? Musel som sa presvedčiť. Nikde som ho nevidel.
"Je tam Jamie Tyler?" spýtal som sa profesora, ktorý nás vyučuje. Prikývol. Fuck. Pozrel som von, sanitka sa už strácala v diaľke.
Tak čo teraz? Čo bude teraz? Jamie zomrie a ja budem mať do smrti výčitky svedomia, že je to kvôli mne? Jamiemu preplo odkedy sme sem prišli. A sám povedal, že to je moja vina. Čo budem robiť? Mám to skončiť tiež?
"Frank Iero?" Na ramene som ucítil horúcu ruku. Otočil som sa. Zase tu bola tá žena, ktorá Gerarda donútila vyhádzať všetky jeho veci. "Je mi ľúto čo sa stalo. Si v poriadku?" Prečo sa ma to pýta? Povedal jej niekto, že sme sem prišli spolu?
"Frank?" Prehovorila na mňa opäť. Uvedomil som si, že na ňu zízam s otvorenými ústami. Jamie sa pokúsil o samovraždu.
"Frank? Jamie zrejme nezomrie. Má veľmi nešikovne dorezanú ruku a našli sme ho dosť skoro."
"Bola to moja chyba?" Neviem prečo som sa to pýtal, keď som to vedel. Bola to moja chyba.
"Nie, to určite nie. Jamie mal problémy." Bola to moja chyba! Čo už za problémy mal? Predtým, než sme sem prišli, nemal žiadne problémy. Ja som vždy podporoval jeho vandalstvo. Nikdy som ho v ničom nezastavil. Bol som s ním, spolu sme kradli tie cigarety.

Chcelo sa mi plakať. Slzy sa mi drali do očí. Nemyslel som na to, že by ma mohol niekto vidieť. "Poď radšej so mnou." Skoro som zabil človeka. "Tak poď," viedla ma kamsi na prvé poschodie. Bol som celý špinavý, ako vrah. Tak som sa cítil. Chcel som sa umyť.
Tá žena sa volá Grace a jej meno sa k nej na prvý pohľad vôbec nehodí. Je v staršom veku, v tvári to nie je vidieť, ale má staré ruky. Je vysoká a veľmi štíhla, tak ako mladé ženy. Hodinu sa so mnou rozprávala o mojich pocitoch, ako som sa sem dostal a párkrát som jej tú situáciu s automatom opisoval.. Asi prvýkrát som bol otvorený, aj keď to bolo ťažké. Tá žena bola psychologička a zároveň mala ľudské pochopenie a cit. Nebola len stroj, ani len strach, ktorý z nej predtým sálal. Pomohla mi aspoň sa upokojiť.
Vrátil som sa na izbu. Gerard ležal asi spal. Ja som si tiež ľahol. Ráno ma nik nezobudil. Ani krik píšťalky, hlásajúcej rannú rozcvičku, ani nikto nepobehoval po chodbe a nekričal z plného hrdla vstávajte. Aj tak som vstal skoro, pretože som si už na to zvykol. Cítil som sa ako hovno už hneď od rána. Spomenul som si, čo sa stalo včera. Sekundu som si myslel, že sa mi to snívalo, ale Gerardov pohľad mi to potvrdil. Pozeral na mňa tým svojim hadím, zákerným, klamlivo smutným pohľadom. "Čo čumíš!" Skríkol som a vstal som. Šiel som si umyť zuby. Na raňajky som sedel na kraji stola a chrúmal len suchú hrianku, aj keď sme mali cez prázdniny bohatý stôl plný jedál. Premýšľal som, či je ten chlieb, ktorý žujem starý, preto musel byť vo forme hrianky. Potom som to zavrhol.
"Dobré ráno Frank," Pozdravila ma Grace. "Dnes príď kedykoľvek, čakám na teba." Povedala a šla. Ledva som ju pozdravil.
V izbe som len tak ležal. Mohol som ísť pozerať filmy, ktoré premietali. Boli to samé blbosti. Alebo som si mohol požičať nejakú knihu z knižnice, ale ja nečítam. Mohol som si kresliť. To by bolo fajn..
"Frank?" Šokovane som pozrel na Gerarda. Ani som si neuvedomil, že je v izbe. "Bol to ten chalan, s ktorým si sem prišiel, však?" Prikývol som. "Je mi to ľúto."
"Jasné," sykol som hneď, skôr než som si to stihol rozmyslieť. Čakal som, že ma zničí hláškou, že je to moja vina. Ale nespravil to. Bol ticho.
Po obede som šiel ku Grace, lebo som nechcel byť na izbe s Gerardom. A stále som mal v hlave Jamieho. Neustále. O všetkom, čo sme sa bavili v noci s Grace, som začal pochybovať. Stále som sa vracal späť v myšlienkach na bitku s Jamiem. Sedenia s Grace mi pomáhali. "Som rada že si prišiel, mám pre teba dobrú , ale aj zlú správu."
"Najprv zlú," povedal som.
"Jamie sa sem už nevráti." Hneď som myslel na najhoršie.
"A tá dobrá," pokračovala rýchlo. "Je živý a aj zdravý." Povedala. Usmial som sa...
Po každovečernom a zmysluplnom sledovaní TV, čo mali byť akože tie spoločné aktivity, som sa po troch dňoch rozhodol ísť do sprchy. Šiel som tam na bežný čas, tak ako tam chodíme aj za normálneho režimu a počul som vodu. Zrejme to bol Gerard. Rýchlo som sa vyzliekol a vliezol som si do sprchy. Stal sa zázrak, voda bola teplá. Pekne som sa namydlil a vychutnával si to. Keď som vypol vodu, posledná sprcha ešte stále tiekla. Niekto si to tu tiež užíva. Až keď som sa obliekol, vyšiel Gerard.
"Konečne je teplá voda." Povedal. "Hriech nevychutnať si to." Usmial sa. Mal som pocit, že so mnou narába ako s postihnutým, preto, čo sa stalo Jamiemu.
Pokrčil som plecami. a rýchlo som si obliekol tričko. Gerard na mňa zízal. Nechcel som mu zase vynadať, prečo na mňa čumí. Vyšúchal si vlasy do uteráku a potom si ho obtočil okolo krku. Z vlasov mu aj tak stále kvapkalo na hruď. Uvedomil som si, že teraz zízam ja naňho. Vzal som si veci a chystal som sa preč.

"Počkaj ma," povedal. Tak som ho čakal. Zase sa tvári kamarátsky a keď bude mať možnosť, bude zase pankhart?

<-Predchádzajúca časť - Pokračovanie->



.
 


Komentáře

1 ┼Nemessis mor Morticie ┼ ┼Nemessis mor Morticie ┼ | Web | 17. ledna 2017 v 22:03 | Reagovat

povedené jako vždy :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama